Žigmund Uhorský sa narodil 14. februára 1368 v Nürnbergu v Nemecku a zomrel 9. decembra 1437 v Znojme v Čechách.

Pochádzal z rodu Luxemburgovcov. Za uhorského kráľa bol zvolený r. 1387 a bol ním až do smrti. Viedol boje s osmanskými Turkami, pričom v roku 1396 jeho vojsko utrpelo pri Nikopoli veľkú porážku. Po smrti manželky sa jeho pozícia na uhorskom tróne zhoršila, viacerí kandidáti si začali robiť nároky na uhorský trón či na časti uhorského územia.

Od konca 14. storočia viac dbal o ohrozené pozície Luxemburgovcov v Čechách a v Nemecku. V roku 1401 sa proti nemu sprisahala uhorská šľachta a internovala ho na Vyšehrade. Dostal sa do sporu s pápežom Bonifácom II., ktorý podporoval iného kandidáta na uhorský trón. Podporu proti šľachte hľadal u miest, a to proklamovaním kolektívnych výsad. Od poľského kráľa Vladislava II. si požičal peniaze na vojnu s Benátkami, za čo mu dal r. 1412 do zálohu 13 spišských miest, Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne. K Uhorsku sa vrátili až r. 1772.

Získal český trón, ale kvôli upáleniu Jána Husa (1415) a jeho protihusitskému postoju ho česká šľachta detronizovala a neskôr boli jeho vojská viackrát porazené husitmi. Nakoniec ich však Žigmund porazil v bitke pri Lipanoch v roku 1434, o dva roky neskôr ho české stavy uznali za českého kráľa.

Kežmarok, v ktorom žilo prevažne nemecké obyvateľstvo, s panovníkom Žigmundom vychádzalo veľmi dobre a on mesto r. 1397 a 1412 aj osobne navštívil. R. 1399 mu znovu potvrdil mestské privilégiá z r. 1269. R. 1404 mu kvôli veľkému požiaru odpustil platenie daní na 12 rokov s tým, že peniaze využijú na obnovu mesta a mestských hradieb, r. 1411 udeľuje Kežmarku právo slobodného rybolovu, r. 1412 obyvateľov a kupcov oslobodzuje od platenia cla, r. 1417 dáva právo slobodného užívania lesov, v roku 1419 dostáva Kežmarok právo konať dva výročné trhy, r. 1529 mu panovník daruje polovicu Rakús so všetkým príslušenstvom, lebo Kežmarok nemal dosť dreva pre znovupostavenie mesta. Dokonca rieši aj spory Kežmarku s okolitými mestami a obcami! Po dobytí mesta husitmi r. 1433 napísali Kežmarčania Žigmundovi list, že im zhoreli všetky privilégiá. Panovník kázal spísať ich zoznam, aby mohol práva znova potvrdiť. Do zoznamu Kežmarčania uviedli aj právo skladu, ktoré mali na Spiši len Levoča a Podolínec. Nič netušiaci panovník všetky práva r. 1435 potvrdil, a tak nechtiac dal príčinu k vyše storočnej vojne medzi Kežmarkom a Levočou.

 

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum, 2004. SBS VI. Martin: Matica slovenská 1994. ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, Pap. 1401 z r. 1399,

Perg. 17 z 5. apríla 1411,

Perg. 18 z 15. mája 1412,

Perg. 21 z 22. júla 1417,

Perg. 30 z 9. apríla 1419,

Perg. 43 z r. 1425.

AllEscort