Štefan Zápoľský sa narodil v roku 1425 alebo 1434 a zomrel 23. decembra 1499 v Pápa v Maďarsku, pochovaný je v Spišskej Kapitule.

Štefan – spišský, šarišský a trenčiansky župan,kapitán Horného Uhorska, palatín atď. dostalr. 1461 od panovníka Mateja Korvína list, aby postavil „sub Alpibus” (pod Alpami – Tatry mali v minulosti rôzne pomenovania: Alpy, Snežné pohorie,Karpatské pohorie, Kežmarské pohorie…)nejakú pevnosť. Keď sa totiž ešte r. 1412 trinásť spišských miest a mestečiek dostalo do poľskéh ozálohu, považovali uhorskí panovníci za nutnosť svoj spišský majetok chrániť. Kde by mala pevnosť stáť – to presne neurčil. Keďže o rok daroval kráľ Matej bratom Štefanovi a Imrichovi Zápoľským cenzus – príjem z daní, ktoré dovtedy platilo mesto Kežmarok do kráľovskej pokladnice, slobodné kráľovské mesto sa odrazu dostal pod panstvo Zápoľských. Im už nič nebránilo, aby sa rozhodli postaviť pevnosť priamo vo „svojom” Kežmarku.

Stavba musela pokračovať veľmi rýchlo, lebouž 18. októbra 1463 sa pod jeden list pre mesto Bardejov podpisuje kastelán kežmarského hradu Pavol Szép a v ďalšom liste z 27. septembra 1465sa uvádza, že „castellum” (hrad – pevnosť) je už postavené. Jedno je však isté, že svoju definitívnu podobu stavba hradu ešte nemala a stavebné práce pokračovali zrejme do konca 15. storočia.

Kežmarský hrad sa zaradil k typu tzv. mestských hradov. Bol postavený priamo na území mesta preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi.V skutočnosti však hrad mesto nebránil– hrad proti nemu bojoval. Kežmarčania sa nechceli vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom. Majitelia hradu zase chceli mať z mesta čo najväčšíosoh. Spory – i ozbrojené medzi majiteľmi hradu a mestom Kežmarkom, trvali okolo 250 rokova dĺžka tejto vojny prevýšila akúkoľvek učebnicovú vojnu.

Rodina Zápoľských prechovávala však celkovo voči Kežmarku priateľstvo – odpúšťala mu rôzne dane, podporovala chudobných v miestnom špitáli,rozširovala mestské majetky, pomohla pri gotickej prestavbe farského Kostola sv. Kríža (1444 –1498). Na pamiatku tejto pomoci erb Zápoľských spolu s erbom Kežmarku zdobí malý vchod doKostola sv. Kríža. Z prosperujúceho mesta mala aj ona osoh. Na príhovor bratov Zápoľských panovník Matej znovu potvrdil Kežmarku mestské práva a oslobodil kežmarských kupcov od platenia tridsiatku – pohraničného cla na území Uhorska.

Kežmarok sa ešte stále považoval za slobodné a kráľovské mesto, ale pri vybavovaní právnych záležitostí sa už obracal na svojich zemepánov.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok: Múzeum 2004.

 

AllEscort