Sorting by

×

Imrich Zápoľská sa narodil okolo roku 1420 a zomrel 12. septembra 1487.

Historická klebeta uvádza, že bol nemanželským synom Jána Huňadyho, sedmohradského vojvodcu a jedinečného bojovníka, a tak aj bratom kráľa Mateja Korvína… Nie je to vylúčené, pretože Imrich a jeho brat Štefan skutočne patrili k najmocnejším uhorským magnátom, hoci jeho rod pochádzal z dnešného Slovinska z obce Zapolje.

Erb vlastnila rodina údajne už v 14. storočí(predkovia boli prívrženci Anjouovcov) – bol naňom jednorožec. Koncom 15. storočia bol už štít erbu rozdelený na štyri časti – v 1. a 4. časti bol jednorožec, v 2. a 3. časti z trojvršia vychádzal vlk,nad labami mal polmesiac, nad chvostom šesťcípu hviezdu. Nosičom erbu bol anjel, klenot nie jeznámy.

Okrem dedičnej funkcie spišského župana bol Imrich aj šarišským a oravským županom, hlavným kapitánom Horného Uhorska, krajinským palatínom v r. 1486 – 1487, bánom Chorvátska a Slovinska atď. Po jeho smrti – keďže nemal potomkov– všetky majetky pripadli jeho bratovi Štefanovi.

Spolu s bratom sa zaslúžil po r. 1461 o stavbu kežmarského hradu a r. 1462 im panovník daroval cenzus – daň mesta Kežmarku. Je pravdepodobné,že už pri stavbe hradu sa vyžadovala od obyvateľovmesta pomoc, ale aj iné služby. Tak došlo k prvému napätiu. O nepokojoch sa dozvedel aj Imrich Zápoľský a listom požiadal Kežmarčanov o vysvetlenie, pričom nezabudol pripomenúť, že odvtedy, čo sú jeho poddanými (!), vždy rešpektoval ich práva. Nato sa v septembri 1465 vybralza Zápoľským, ktorý sa v Kežmarku nezdržiaval,sám richtár s delegáciou a oznámil mu príčinu nespokojnosti: na tom mieste, kde sa postavilo „castellum”, stálo v minulosti niekoľko colných domov (teda žiadna pevnosť alebo kláštor?), ktoré bolo treba kvôli stavbe hradu zbúrať, avšak dane za tieto domy musí mesto platiť ďalej. Zápoľský sa vzápätí postaral o odpustenie dane. Daň v mene zemepána vyberali jeho hradní kapitáni. Ročná daň sa platila vo výške 100 zlatých (dom v meste stál v tomto období okolo 10 zlatých, hodnota mlyna bola 96 zlatých).

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok: Múzeum 2004.

ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, Pap. 1435, 1436z r. 1465.