Záborský Jonáš

Jonáš Záborský sa narodil 3. februára 1812 v Záborí a zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.

Študoval na gymnáziách v Necpaloch a Gemeri,v r. 1827 – 1832 na kežmarskom lýceu.Prišiel sem v túžbe „zasvätiť sa Múzam”. Začal študovať v triede rétorov, kde si uviedol ako národnosť„Slavus”. Na štúdiá spomína vo svojom životopise takto: „Podelení na skupiny, na Liptákov,Turčanov, Gemerčanov atď., trávili celé dni a noci vysedávaním, fajčením, kartami a pijatikami.Ja som sa vzďaľoval takýchto spolkov;preto som platil za ne tovarišského osoblivca. Žil som o alumnii a strave z domu pri biednej ináč podpore. Až vtedy mi odľahlo, keď som dostal stozlatové štipendium Roth-Telekovské, čo vtedy mnoho znamenalo.“ Ako žiak bol Záborský vynikajúci, a preto sa každoročne uchádzal o štipendium s takýmto odporúčaním: „Mladík je nadaný a usilovný, vyznačujúci sa duševnými schopnosťami; poučiac sa z príkladu, že starší brat bol pre otcovu chudobu zavolaný zo štúdiík pluhu, hľadá teraz oporu v teológii…” Už ako farár založil r. 1844 pre študentov, „ktorí sa nad iných vyznačujú znalosti reči a literatúry slovensko-českej” štipendijnú základinu, ktorá sa týkala aj kežmarského lýcea.

Spomienky ďalej hovoria: „Keď som postúpil do filozofie, ktorá vtedy trvala dva roky, dal som sa zapísať do slovenskej spoločnosti, založenej Slavkovským,opatrovanej profesorom Benediktym.Stalo sa to len z nahovárania spolužiakov; preto som i vystúpil po roku. Benedikty povolal ma v tejto záležitosti k sebe a tázal sa ma, prečo som vystúpil? „Preto”, odvetil som, „že po slovensky viem, koľko vedieť potrebujem”. „Či tak?” pokrútil nad tým hlavou ľúbezný, všeobecne milovaný a ctený muž. „Teda to len chlieb treba mať pred očima?” To bol pre mňa hlas z neba. Od tej chvíle zmocnila sa ma taká národná horlivosť, že sastala smerodajnou pre celý môj život, podnetom všetkých mojich ďalších skutkov a postupov, keď ten potom, ktorý ma podnietil, opustil národ. To rozhodlo i pri volení stavu. Mal som nastúpiť tú cestu, ktorú u nás vôbec nastupujú zemania, študovať práva. Myslel som ale, že ako svetský človek k ničomu neprídem, ak nezapriem národ. Potom sa mi tak zdalo, že tíšina oltárov je najpríhodnejšia pre práce literárne, na ktoré som teraz už pomýšľal. Zanechal som teda započaté už štúdiá právnické a odhodlal som sa k opovrhnutej teológii,k chudobnému stavu duchovnému.“

Po štúdiách teológie najprv na kolégiu v Prešove,potom na univerzite v Halle, pôsobil tri roky ako evanjelický farár, potom prestúpil na katolícku vieru a vyštudoval katolícku teológiu. Vyše 20 rokov pôsobil na fare v Župčanoch. Písal básne,prózu i drámu – hlavne v poézii i próze prevažovala satira. Najbohatšia je však jeho dramatická tvorba (Najdúch a vyše 20 historických drám).

Literatúra:

SEDLÁK, Imrich: Strieborný vek I. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1970.

ZÁBORSKÝ, Jonáš: Vlastný životopis. In: Výber z dielaII. Bratislava: SVKL 1953.

 

 

AllEscort