Sorting by

×

Gustáv Adolf Weisz sa narodil 9. októbra 1867 v Kežmarku a zomrel 16. júna 1933 v Nauhein v Nemecku, pochovaný je v Kežmarku.

Pokračovateľom tradície umeleckého rezbárstva G. A. Weisza bol jeho syn – taktiež Gustáv Adolf.Chlapec aj so svojimi tromi sestrami dostal z rodičovského domu patričné základy vzdelania.V roku 1885 zmaturoval na lýceu v Kežmarku.V tomto období odchádza G. A. Weisz starší pracovať do Ameriky. Po návrate späť do Kežmarku zarobené peniaze investoval do modernizácie dielne. Jeho cieľom bolo zaučiť syna do drevorezbárskej práce a neskoršie mu firmu prenechať.

Jeho umelecký talent, zdedený po otcovi, bol neobyčajne veľký. Kreslil, maľoval akvarely a mal talent predovšetkým na dekoráciu. V dielni svojho otca sa vyučil v umeleckom rezbárstve a čoskoro prevzal vedenie dielne. Aktívne sa zapájal aj doverejného života Kežmarku. Niekoľko rokov bol veliteľom požiarnikov a vo všeobecnosti bol váženým mužom. V roku 1897 sa oženil s Vilhelmínou Fuhrmannovou, ktorá pochádzala z Vrbova.

Do jeho života vážne zasiahla roztržka obchodného charakteru, pri ktorej mladý Weisz natoľko zatrpkol, že z vlasti v roku 1901 odišiel do Ameriky s manželkou a dvoma deťmi. Usadil sa v New Yorkua tam si založil dielňu pre interiérové dekorácie.V čase jej rozkvetu zamestnával 12 maliarov.

Jeho ďalší život bol tragicky poznamenaný. Prvou tragickou udalosťou bola smrť jeho 13-ročného syna. Druhou udalosťou bola I. svetová vojna a prevrat.Tieto nešťastné udalosti ho podnietili k tomu,aby sa zapojil medzi spolupracovníkov pomocných akcií, ktoré boli v Severnej Amerike v rokoch 1918 –1919 organizované pre obyvateľov porazených krajín.Cez svojich blízkych, ktorí žili v Kežmarku, sa dozvedel o biede svojej vlasti. V tomto období žilov Amerike okolo 15 000 Spišiakov. Ich strediskami boli New York, Philadelphia, Chicago. Neúnavne cestoval po celej Amerike, kde žili skupinky Spišiakov a informoval ich o situácii v Kežmarku a okolí.Vďaka jeho iniciatíve v októbri 1920 bol založený Spolok Spišiakov v Amerike, ktorého predsedom sastal práve G. A. Weisz. Spolok organizoval finančnézbierky pre domovinu. Weisz založil miestne skupiny zväzu v New Yorku, Chicagu, atď. Všade vyzýval ku finančným zbierkam. Dňa 5. septembra 1921 zorganizoval 1. spišskú ľudovú slávnosť v Amerike– ples. V rokoch 1921 – 1928 vydával časopis Der Zipser in Amerika, ktorý aj sám ilustroval.

V časopise mal aj mnoho príspevkov o domovine a o činnosti zväzu. Úspechy spolku boli obrovské.V rokoch 1921 – 1930 zozbierali pre vdovy a siroty takmer 1 mil. korún, ktoré boli určené na podporu kultúry v jeho rodnej domovine. Vďaka finančnej výpomoci mohli fungovať kežmarské dievčenské výchovné ústavy, lýceum, gelnická mestská škola a evanjelické školy v Smolníku,Štóse a Vrbove. Príspevky dostávala aj Nemocnica v Spišskej Sobote a sirotinec Gustáva Hermanna.Celková suma, ktorá bola vyzbieraná, bola vyššia než tri štvrtiny milióna korún.

Začiatkom júna 1921 vyplával zo 120 rodákmi z New Yorku. Boli prijatí v Hamburgu, Berlíne a v Prahe a 23. júna 1929 bola delegácia slávnostne uvítaná v Kežmarku. Srdečné prijatie, aké sa mu dostalo v jeho vlasti, bolo určite vrcholným okamihom jeho života. Navštívili veľa miest na Spiši.Neúnavná práca natoľko podlomila jeho zdravie,že sa musel na kratšiu dobu vrátiť do Ameriky.V rokoch 1930 – 1931 ešte bol schopný zorganizovať ľudové slávnosti v Amerike a vydať slávnostné zborníky, ale potom musel svoju verejnú činnosť ukončiť. Jeho stav sa postupne zhoršoval, a tak odchádza do kúpeľov Nauheim na liečenie. Potakmer 8-dňovom pobyte tu zomiera na infarkt.

Gustáv Adolf Weisz bol považovaný za významnú osobnosť, ktorá s neobyčajným rozhľadom pomáhala svojmu národu v časoch najväčšej biedy.Jeho životným cieľom bolo pomôcť svojmu národu,odstrániť nevraživosť medzi národnostnými menšinami a napomáhať rozširovaniu kultúry na Spiši, aj za hranicami vlasti. Jeho neúnavná snaha pomáhať svojim blízkym si vyžiadala svoju daň.Jeho snom bolo oživiť spišské slávnostné sprievody,zloženie spišskej hymny a zavedenie spišských farieb. Veľa nádejí vkladal do mladých ľudí. Zomrel vo veku 66 rokov. Jeho pozostatky boli prevezené do Kežmarku, kde je spoločne s rodinou pochovaný na historickom cintoríne.

V roku 1934 mu bola v Kežmarku na budove dnešnej Hotelovej akadémie odhalená pamätná tabuľa,ktorú venoval Spišský zväz v Amerike. Tabuľa však bola zničená po prechode frontu v roku 1945.

Literatúra:

Karpathen-Post, r. 54, č. 25, 24. jún 1933.Kreuzkalender 1935. Bratislava 1934.SBS VI. Martin: Matica slovenská 1994, s. 356.

Zo spomienok vnučky Idy Ďurčíkovej a jej syna Doc. Ing. Ericha Geissé z Kežmarku.