Gustáv Adolf Weisz st. sa narodil 26. februára 1838 vo Varšave v Poľsku a zomrel 23. júla 1913 v Kežmarku.

Minulosť Gustáva Adolfa Weisza je opradená tajomnom. Narodil sa vo Varšave. V r. 1861 – 1862v čase posledného poľského povstania proti Rusom prišli po jeho potlačení na Spiš utečenci.Rakúska polícia predviedla v Kežmarku jedného muža, ktorý tvrdil, že je synom mešťana Weisza,ale po predvedení jeho otca ten vyhlásil, že v ňom syna nepozná. Bol odvedený späť do väzenia.Richtár Kežmarku Stenczel a mestský veliteľbarón Wildburg zistili jeho identitu. Pôvodné meno utečenca bolo Bieliński. Bol šľachtického pôvodu a mal titul baróna. Jeho matka – Catharina Freiin von Hellern, pochádzala pravdepodobne z Drážďan. Meno otca a jeho pôvod nie je známy.Vieme len, že tragicky zahynul vo Visle. Podľa posledných výskumov je možné, že meno jeho otca bolo Julian Bieliński, žil v rokoch 1787 – 1863 a bol generálom.

Údajne v zajatí sa Bieliński spoznal s človekom menom Weisz, ktorý mu poradil, aby utiekol do Kežmarku k jeho otcovi. Svoje pravé meno nikdy neprezradil, aby ho ruskí špióni nemohli nájsť.Svoj pôvod neprezradil ani svojim deťom. Vysvetľovalto tak: „Aj tak by som vám nemohol ponúknuť nič z toho, čo vám podľa pôvodu prináleží,nemá teda zmysel na to myslieť.“ Aj napriek tomu sa nevyhol pokusom o opätovné zatknutie.Natrvalo sa usadil v Kežmarku a osvojil si meno Gustáv Adolf Weisz.

Gustáv Adolf Weisz na nemeckých umeleckých akadémiách vyštudoval maliarstvo a sochárstvo.Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa usadil v Kežmarku na Starom trhu č. 24, kde si vybudoval dielňu. Táto dielňa na základe krátkej správy v Karpathen-Post (r. 10, č. 23, 1889) sa uvádza ako jedna z 5 pamätihodností mesta, ktorú si mohli návštevníci pozrieť v Kežmarku.

Weisz sa čoskoro stal známy ako zručný a šikovný remeselník. Bol uznávaný pre svoju neobvyklú šikovnosť v rezbárstve, maliarstve a kreslení. Bol vynikajúcim spevákom a stal sa aj členom speváckeho zboru v Kežmarku. Vypracoval sa na umelca s vycibreným vkusom, ktorého diela boli ocenené ďaleko za hranicami Spiša.

V roku 1867 sa oženil s dcérou klobučníckeho majstra Johanna Daniela Westhera – Rosinou (21. 9.1843 – 15. 3. 1909), s ktorou mal štyri deti: Gustava Adolfa (9. 10. 1867 – 16. 6. 1933), Paulu (žila v NewYorku, kde aj zomrela ako 70-ročná), Huldu (13. 8.1872 – 11. 5. 1942) a Idu (12. 2. 1879 – 29. 1. 1968).Posledná z detí Ida mala dcéru Idu, ktorá zomrela 21. 5. 2001 vo veku 91 rokov. Posledné roky života strávila so svojím synom a s jeho rodinou v Stupave.Aj napriek vysokému veku si pani Ďurčíková pospomínala na svojho starého otca, aj na niektoré významné udalosti z jeho života.

Gustáv Adolf Weisz si postupne svoju dielňu rozvinul na Ateliér pre umelecké remeslo a fabriku na spracovanie dreva. Tento ateliér mal veľký odbyt. Vkus a záujem zákazníkov sa na prelome19. a 20. storočia orientoval na neoklasicistický a neorenesančný nábytok. Jeho diela bolo možné obdivovať v panských domoch a grófskych sídlach.Veľa z nich sa v minulosti nachádzalo napríklad ajvo vilách v Tatranskej Lomnici, v Starom Smokovci,v Dolnom Smokovci. Najvýznamnejšie nábytkové kusy ozdobovali napríklad aj interiér grófovna Čákiovskom hrade – v Niedzici. Weisz vynikal v drevorezbárskej práci, ako boli napríklad vyrezávané oltáre. Rukopis G. A. Weisza nesie aj renovácia hlavného oltára Kostola sv. Kríža v Kežmarku,ako aj niektoré bočné oltáre z toho istého kostola v roku 1869. V roku 1875 renovoval kazateľnicu a barokový hlavný oltár v rímskokatolíckom kostole v Tvarožnej, v roku 1878 ho poverili zameraním a odkreslením Červeného Kláštora, v roku 1889 reštauroval oltár a kazateľnicu v hradnej kaplnke v Kežmarku. Je autorom dreveného obrazu– epitafu Adolfa von Wildburga, ktorý sa nachádza v hradnej kaplnke. Z jeho dielne pochádza aj oltár a modlitebná lavica v Zápoľského kaplnke v Spišskom Štvrtku. Reštauroval množstvo gotických oltárov na celom Spiši. Pre modrofarbiarov vyrezával vzory do foriem.

Menej známa je jeho fotografická tvorba. Prirozširovaní domu na Starom trhu č. 24, kde žila pracoval, si zriadil menší ateliér, ktorý vznikol pravdepodobne v 80. rokoch 19. storočia. Bol prvým Kežmarčanom, ktorý mal otvorený svoj fotoateliér a taktiež aj prvým fotografom, ktorý v Kežmarku pracoval natrvalo. V zbierkovom fonde múzea sa zachovalo pár kusov fotografi í z dielne G. A. Weisza, ktoré sú nalepené na kartónových podložkách, na ich rube je: Photographie G. A.Weisz Kesmark… Z jeho drevorezbárskej tvorby sa zachovalo niekoľko exponátov aj v Múzeuv Kežmarku. Medzi unikáty patrí napr. fotoalbum s vyrezávaným obalom, ktorý venoval Streleckému spolku v Kežmarku. Na albume sa zachovalo aj signovanie G. A. Weisza v tvare prekrývajúcich sa iniciál „W A“.

Na základe údajov, ktoré sa nám zachovali,vieme, že na prvej spišskej živnostenskej výstave v Kežmarku v dňoch 12. – 20. 9. 1869 bol jednýmz vystavovateľov aj G. A. Weisz, ktorý vystavoval zo svojej dielne drevorezby na písacom stole.

O súkromnom živote Gustáva Adolfa Weisza môžeme povedať, že žil veľmi utiahnuto a pohyboval sa len v úzkom okruhu priateľov takých významných kežmarských rodín, ako boli Wildburg,Badáni a iní.

Zomrel v roku 1913. S celou svojou rodinou je pochovaný na cintoríne v Kežmarku.

Literatúra:

CINTULOVÁ, Erika: Fotoateliéry v Kežmarku. Kežmarok 2000.SBS VI. Martin: Matica slovenská 1984, s. 356.

AllEscort