Samuel Weber sa narodil 26. marca 1835 v Poprade a zomrel 18. mája 1908 v Spišskej Belej.

Jeho otec Ján Samuel Weber patril do evanjelického rodu starousadlíkov v Poprade, kde bol aj dlhé roky richtárom. Samuelov brat Rudolf vyštudoval teológiu a bol vychovávateľom známeho maliara Ladislava Medňanského. Samuel po základnej škole v Poprade študoval od 1844 na kežmarskom lýceu (kde ako profesor vyučoval aj jeho ujo Herman,absolvent teológie), 1854 maturoval na kat.kráľovskom gymnáziu v Levoči. Potom študovaltri roky ev. teológiu v Prešove a 1859 – 1860 teológiu a filológiu v Jene. Bol vychovávateľom v rodine grófa Albína Čákiho v Batizovciach. Ďalej študoval v Jene dejiny, geografiu, etnografiu a prírodné vedy. Potom bol krátko kaplánom v Spišskej Belej a 14. 4. 1861 sa stal farárom v nemeckom evanjelickom zbore v Banskej Štiavnici. Ale zanedlho prešiel do Spišskej Belej, kde už ostal až do svojej smrti. Od roku 1896 bol konseniorom a od r. 1901 seniorom spišského evanjelického seniorátu.

Publikoval kázne, podklady a učebnice pre výučbu náboženstva, geografie, dejepisu a vlastivedy.Venoval sa a písal aj k dejinám Spiša, jeho miest a obcí (Spišskej Belej, Kežmarku, Podolínca,Ľubice, Popradu a iných), rovnako aj ku pôsobeniu rodov a osobností na Spiši (Horvát-Stansith, Gergely, Genersich, Frölich a pod). Publikovalaj veľa popisov turistických trás vo Vysokých Tatrách, zaujímal sa o ich dejiny, botaniku,najmä o liečivé rastliny. Je autorom okolo 40 monografií a brožúr, napísal vyše 350 článkov v rôznych časopisoch a ročenkách – v Karpathen-Post(Karpatská pošta), Zipser Boten (Spišský posol),Pester Lloyd (Peštiansky Lloyd), Kaschauer Zeitungen(Košické noviny), Panonia, Jahrbuch des Zipser Ärzte und Apothekerverbandes (Ročenka Zväzu spišských lekárov a lekárnikov) a Jahrbuchdes Karpathenverein (ročenka Karpatského spolku).

Pôsobil v predsedníctve Uhorského protestantského spolku, v Uhorskom evanjelickom literárnom spolku, od roku 1883 bol podpredsedom Uhorského karpatského spolku, vedúcim botanickej sekcie Karpatského múzea v Poprade. Bol zakladateľom a vedúcim funkcionárom rôznych miestnych združení: Beľanskeho spevokolu (1862),ochotníckeho divadla (1870), poľovníckeho a hasičského spolku (1881), člen Spišského dejepisného spolku so sídlom v Levoči a Spolku spišských učiteľov.Za túto svoju horlivú činnosť dostal vyznamenanie– Rád Františka Jozefa 3. triedy.

K jeho najvýznamnejším dielam patrí napr.Zipser Geschichts- und Zeitbilder (Levoča 1880),Monographie der evangelischen Gemeinde Bela(Kežmarok 1885), Geschichten der Stadt Bela (SpišskáNová Ves 1892), Geschichten der Stadt Leibitz (Kežmarok 1896), Ehrenhalle verdienter Zipser des XIX Jahrhunders (Spišská Nová Ves 1901),Gregor Stansith-Horváth de Gradec und seine Familie(Kežmarok 1896), Kežmarskí mučedelníci(Prešov 1908); vydával aj Výročné správy evanjelického cirkevného zboru v Levoči (1891 – 1897) a v Spišskej Belej (1898 – 1907).

Literatúra:

KOLLÁROVÁ, Zuzana: Samuel Weber, Kežmarok:Jadro 2008.SBS VI. Martin: Matica slovenská 1994, s. 347 – 348.

 

AllEscort