Vojtas Jozef

Jozef Vojtas sa narodil 24. novembra 1906 v Jurgove v Poľsku a zomrel 22. marca 1977 v Kežmarku.

V Jurgove vychodil ľudovú školu, absolvoval2 gymnaziálne triedy u piaristov v Podolínci, 3 triedy v Košiciach a 3 triedy v Levoči, kde zmaturoval.Zapísal sa na Lekársku fakultu UK v Bratislave, naktorú nastúpil, ale v 1. semestri prestúpil na teológiu v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka 27. 4. 1930. Primičnú omšu celebroval v Jurgove. Bol kaplánom v Hrabušiciach(1. 5. 1930 – 2. 11. 1932), následne v Markušovciach(1932). Od 3. 12. 1932 sa stal administrátorom a od 12. 9. 1934 farárom vo Veľkej Frankovej a v Spišských Hanušovciach, bol tiež správcom farnosti v Kacvine a školským inšpektorom a dekanom(1940). Vo Veľkej Frankovej sa staral o veriacich,mládež, združoval ich v náboženských organizáciách, dbal o cirkevný spev, rozvoj náboženských spolkov. Povzbudzoval aj finančne zabezpečoval nadaných študentov. Staral sa aj o hmotné problémy veriacich, o racionalizáciu drobného poľnohospodárstva, inicioval a viedol stavbu elektrárne.Postaral sa o to, že na Spiši sa začali budovať cesty,ktoré boli v žalostnom stave.

V decembri 1940 bol vymenovaný za cirkevného škôldozorcu a dekana Nedeckého dištriktu – oblasti s obcami v roku 1920 pripojenými k Poľsku,ktoré sa stali 1. 9. 1939 súčasťou Slovenskej republiky.Tam organizoval slovenské školstvo a kultúru.Zásluhou kňaza Vojtasa a tiež Alojza Miškoviča sa slovenské školy na tomto území otvorili už v septembri 1939. Dbal o to, aby sa na tomto území nikomu nekrivdilo.

Na konci II. svetovej vojny Spiš a Orava boli v zmysle pražských protokolov z 20. mája 1945 pričlenené opäť k Poľsku podľa hranice z roku 1920. Na území boli zrušené slovenské školy, slovenskí kňazi museli odísť, na území nastal zmätok aj násilie. Došlo k hromadnému sťahovaniu ohrozených obyvateľov z Poľska na Slovensko – na Spiš, ale tiež na Moravu a do Česka. Jozef Vojtas vyvíjal iniciatívy za navrátenie Spiša a Oravy Československu.Aj vďaka nemu došlo k zmierneniu napätia na tomto území, v Jablonke vzniklo Slovenské lýceum, obnovili sa slovenské školy, Slováci samohli združovať v Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku s mesačníkom Život.V konečnom dôsledku však slovenská národnostná menšina bola ponechaná na vlastné sily, odsúdenána dožitie, aj alternatívna otázka hraníc upadlado zabudnutia.

3. apríla 1947 bol Jozef Vojtas menovaný za farára v Levoči. Staral sa o rozvoj farnosti aj životana Mariánskej hore. Od roku 1947 nastal prielom v hlavných zámeroch práce Jozefa Vojtasa.Z iniciatívy biskupa Jána Vojtaššáka vypracoval plán na riešenie problému Mariánskej hory v Levoči:úpravu ciest pre pútnikov, stavbu cesty pre autá, opravu chrámu, elektrifikáciu (v lete 1947),stavbu vodovodu, kláštora a exercičného domu.V spolupráci so spišským biskupom aj s kňazmi nadobudli levočské púte masový celoslovenský charakter. Na púti 2. júla 1947 zasvätil biskup JánVojtaššák Spišskú diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie na znak vďaky, že Slovensko bolov II. svetovej vojne zachránené od zničenia. Spišský biskup ho 5. júna 1948 vymenoval za čestného kanonika Spišskej katedry.

V roku 1950 bol Jozef Vojtas internovaný, odsúdený za velezradu a pokus o organizovanie hromadného úteku za hranice na 16 rokov žalára,finančnú pokutu, prepadnutie majetku a na 10 rokov straty občianskych práv. Spolu s ním boli odsúdení aj Dr. Štefan Barnáš, Ján Lang a ďalší.Vojtas bol žalárovaný v Prešove, Leopoldove, Bratislave a na Mírove s ťažkým pracovným začlenením.Prepustili ho na amnestiu prezidenta republiky z 9. mája 1960. Býval u sestry Žofie v Ľubici.Štátne bezpečnostné orgány naďalej sústavne sledovali jeho správanie a činnosť.

15. novembra 1969 bol menovaný za administrátora do Spišskej Belej. Tam urobil generálnu opravu farského kostola a fary v Spišskej Belej, filiálneho kostola v Krížovej Vsi a filiálneho dreveného kostolíka v Tatranskej Kotline.

16. marca 1976 s nadmerným vypätím síl odbavil pobožnosť krížovej cesty, večer ho postihol ťažký záchvat. V kežmarskej nemocnici odovzdal dušu Bohu. Pochovaný je na beľanskom cintoríne.

Napísal štúdie z dejín Spiša, najmä o SpišskejNovej Vsi, Spišskej Belej a zostavil zborník o dejinách Ľubice a Matejoviec. Tiež vydal Sprievodcu Ľubovnianskym hradom a múzeom a Hrad StaráĽubovňa.

Literatúra:

GRÍGER, Michal: Jozef Vojtas, kňaz a historik. In:Z minulosti Spišskej Belej II. Spišská Belá 1996.

PAŠTEKA, Július a autorský kolektív: Lexikón katolíckychkňazských osobností Slovenska. Bratislava:Lúč 2000.

http://www.vysoke-tatry.info/Starý trh – prvá známa radnica

AllEscort