Štefan Vasilík sa narodil 1. júna 1914 v Chmeľnici a zomrel 15. marca 2009 v Spišskej Kapitule.

Narodil sa v nábožensky založenej rodine. Matka bola hlboko veriaca, často navštevovala kostol.Zomrela na zápal pľúc ako 34-ročná. Otec, pôvodom roľník, bol človekom podnikavým, v troch okresoch budoval domy. Kňaz Štefan mal troch súrodencov, pričom jedna sestra zomrela už v detstve. Brat vyštudoval za učiteľa. Sestrin syn Ján Zentko nasledoval strýka na jeho kňazskej ceste.Rodina mala aj gazdovstvo. Rodná dedina Chmeľnica za Starou Ľubovňou bola zväčša nemecká, ale čisto katolícka.

Štefan Vasilík po základnej škole nastúpil na gymnázium v Kežmarku, ktoré navštevoval osem rokov. Do kežmarského Kostola sv. Kríža prvýkrát vstúpil 1. septembra 1925. Po maturite sa prihlásil do seminára na Spišskú Kapitulu, lebo cítil vnútorné volanie ku kňazstvu a akoby počul hlas„poď za mnou!“ V roku 1933 začal navštevovať kňazský seminár. Vysvätený bol 29. júna 1938,primičnú svätú omšu slúžil v Chmeľnici. Na prvé kaplánske miesto ho otec biskup poslal v roku1938 do Slovenskej Vsi. Od roku 1939 pôsobil ako kaplán v Spišskej Belej. V roku 1941 bol správcom farnosti v Holumnici, v tom istom roku ho biskup na žiadosť veriacich poslal do Ľubických Kúpeľov,do obce so 600 obyvateľmi. Obec vznikla pri kúpeľoch zameraných na liečbu reumatických chorôb a bola pôvodne filiálkou 9 km za Ľubicou.Mali tu len kostol a Štefan Vasilík bol poverený tu vybudovať faru. S pomocou veriacich a zbierok samu to podarilo až po vojne. 1. júna 1947 bol posvätený základný kameň pre budovu fary, ktorú veriaci postavili za tri mesiace. Vo voľnom čase sa kňaz venoval včeláreniu a štúdiu cudzích jazykov.Ovládal latinčinu – úradnú reč cirkvi, nemčinu z rodnej obce, francúzštinu z gymnázia a maďarčinu,ktorú sa naučil ako 50-ročný.

V Ľubických Kúpeľoch počas svojho účinkovania zosobášil 65 manželských párov. Po piatich rokoch vydaním Benešovho dekrétu došlo k zriadeniu vojenského pásma, a tak komunistický režim úplne zlikvidoval 4 obce aj s kostolmi – šlo o Ľubické Kúpele,Ruskinovce, Dvorce a Blažov. Veriaci sa rozptýlili v okolitých obciach, kňaza Štefana na vojenskom aute odviezli do Hranovnice. V tom čase boli biskup aj hranovnický farár väznení. V Hranovnici bol Štefan Vasilík farárom 43 rokov. Vďaka včeláreniu,s ktorým pomáhal aj družstvu, tu mohol nerušene duchovne účinkovať – slúžiť omše, kázaťi učiť v škole. Vo vysokom veku, ako 81-ročný, šiel na dôchodok do rodičovského domu v Kežmarku.Keď prišiel do farnosti, povedal miestnemu dekanovi Jakubovi Grichovi: „neprišiel som tu odpočívať,budem tu kaplánom a budem pomáhať.“ Slúžieval sväté omše, kázal a najmä spovedal – každý deň pred svätou omšou, aj napriek vysokému veku,aj v deväťdesiatke, niekedy až 8 hodín, lebo v tom čase nebolo ešte toľko kňazov.

Posledné mesiace svojho života strávil v Zelenom dome v Spišskej Kapitule. Zomrel 95-ročný– ako najstarší kňaz Spišskej diecézy. Pochovaný je v rodnej Chmeľnici.

Počas pohrebnej svätej omše vyslovil kežmarský dekan Jakub Grich nasledovné: „Kňaz Štefan Vasilík bol príťažlivý pre mnohých ľudí svojou láskou, srdečnosťou, svojimi ľudskými vlastnosťami.Jeho duchovný zápal sa prejavoval aj navonok,fyzicky, viditeľne – v jeho hlase, energii, v radosti slúžiť Bohu a blížnemu. Zjavil svetu pravú tvár ľudskosti a pravú tvár kňazstva.“ Spišský biskup František Tondra vyzdvihol Štefana Vasilíka nasledovnými slovami: „Poznali sme ho ako svojho vzorného kňazského brata. Kňaz verný, dôsledný,usilovný, vedel, čo má robiť každý deň. Miloval poriadok, zásady a v tomto nám bol veľkým príkladom.Pokiaľ vládal, slúžil dušiam.“

Literatúra:

VÍZNEROVÁ J.: Som celý tvoj, Mária. Cesta, r. 10,č. 1 – 2, 2004.Schematizmus Spišskej diecézy, Spišské Podhradie 2005.Archívne materiály rodiny Víznerovej z Kežmarku:Rozlúčková kázeň Štefana Vasilíka v Ľubických Kúpeľoch,27. júla 1952.

Homília dekana Jakuba Grichapočas pohrebnej svätej omše v Chmeľnici 18. 3. 2009.

Príhovor spišského biskupa Františka Tondru počaspohrebnej svätej omše v Chmeľnici 18. 3. 2009.

AllEscort