Štefan Tököli (Thököly) II. sa narodil 8. februára 1623 v Kežmarku a zomrel 4. decembra 1670 na Oravskom Hrade.

Štefan II. dosiahol vyššie postavenie než jeho predkovia. Jeho matka bola Katarína Turzová –jedna zo siedmich dcér palatína Juraja Turzu. ŠtefanII. sa stal po smrti palatína r. 1653 riaditeľom turzovsko-tököliovského panstva na Orave, ba aj oravským županom. R. 1654 získal grófsky titula rozšíril sa aj jeho erb: skladal sa zo štyroch polí so srdcovým štítom a z dvoch klenotov. V zlatom srdcovom štíte bola čierna orlica, v 1. a 4. časti štítu v červenom poli je strieborný korunovaný tiger s tasenou šabľou – podobná figúra je na pravom klenote, v 2. a 3. modrom poli je korunovaný zlatý lev držiaci korunu – taký istý je ľavý klenot.

Politika Štefana II. voči mestu sa nezmenila: z podhradia, ktoré pripadlo hradu, si vytvoril konkurenčný Malý Kežmarok – jeho obyvateľom dali rôzne privilégiá: mohli si voliť vlastného richtára a radných pánov, remeselníci mali vlastné cechy,vlastné výročné trhy a vyberali od nich nízke dane – na toto všetko pozerali obyvatelia „Veľkého”Kežmarku krivým okom, pretože oni museli platiť obrovské dane. Tököli sa s „veľkým” mestom súdil pre používanie vodných tokov, pustil do neho rabovať svojich žoldnierov a r. 1654 došlo pre nezákonné pasenie sa Tököliho kôz na kežmarských lúkach k takej bitke, pri ktorej boli traja ľudia usmrtení a ďalších šestnásť ťažko ranených.

Koniec nepriateľstvu mesta a hradu urobilo neúspešné proticisárske sprisahanie, do ktorého sa zamiešal aj Štefan Tököli II. Sprisahanie pod vedením grófa Vešeléniho (Wesselényiho) bolo prezradené,proti jeho členom sa zaviedlo trestné stíhanie,viacerí boli žalárovaní a popravení. Štefan II.bol v tom čase na Oravskom zámku. Pri jeho obliehaní cisárskym vojskom v decembri 1670 náhle umrel (samovražda sa však nepotvrdila) a tam bol aj pochovaný, hoci kapitán hradu žiadal, aby bol prevezený do rodinnej hrobky v Kežmarku. Podľa tradície jeho jediný žijúci syn Imrich ušiel tajnou chodbou na koni, ktorý mal naopak pribité podkovy,aby takto zmiatol prenasledovateľov.

Cisár dal skonfiškovať majetky sprisahancov v pros pech cisárskej koruny. Všetko zariadenie saz kežmarského hradu odviezlo údajne na 19 plne naložených vozoch do Viedne na cisársky dvor(nábytky, obrazy, bohatá knižnica) a do Košíc, organa zvony z hradnej kaplnky boli odvezené k jezuitom do Levoče. Preto z pôvodného zariadenia hradu neostalo do súčasnosti nič.

Zachoval sa protokol zo súpisu inventáru hradu,ktorý na prelome 1670 – 1671 z poverenia Spišskej komory urobil Krištof Horváth Kissevith z Lomnice,kežmarský tridsiatkar a Martin Slavkaj, kanonik Spišskej Kapituly. Zoznam obsahuje niekoľko sto rôznych predmetov, napr. zbrane – pištole, hákovnice, húfnice, malé delá, prachovnice, je tam aj„hrozná stará tatárska kopija – framea“, potom tri skrine s knihami, šperkovnica, „guľa, na ktorej je namaľovaný svet“ – teda glóbus, viacero hudobných nástrojov, zvyšky rôznych látok a hodvábov, sieť proti komárom, lekárnička, noha nosorožca, riad do kuchyne, dva zvony, hodiny, hromada potravín:veľký syr, malé syry, boky slaniny, sudy marcového piva, sudy čerstvého piva, nového vína, octu, medu,kapusty, masla, rôznej múky, hrachu, živé kone, tridvojkolesové kočiare atď.

Tököliovci však nemali pokoj ani po smrti, čomu sa Štefan II. vyhol. Po návrate Kostola sv. Kríža katolíkom na rozkaz Spišskej Kapituly bola r. 1731 rodinná hrobka hradných pánov otvorená, cínové truhly rozbité, kov predaný miestnym cinárom,nájdené šperky sa tiež popredali a kosti mŕtvych boli rozhádzané po nádvorí kostola.

Štefan II. sa oženil so 14-ročnou Máriou Ďulafi(1637 – 1659), mali spolu 6 detí, prežil len Imrich(1657 – 1705), najslávnejší člen rodu.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora. Boj Kežmarku o práva slobodného kráľovského mesta. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči II. Levoča1994, s. 25 – 32.

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok 2004.

BARÁTHOVÁ, Nora: Vzťah rodiny Thökölyovcov k mestu Kežmarok. In: Spiš 5, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1985.

BRUCKNER, Győző: Késmárk és a Th ököly család. Közlemények Szepes vármegye múltjából, r. 1, 1909, č. 1 – 4.

GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der KöniglichenFreystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.

(HAIN), Gáspár Lőcsei kronikája. Levoča 1910 – 1913.

HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. Letopis Matice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.

JANOTA, Ľudovít: Slovenské hrady II. Bratislava 1937.

KRAY: Relation…Uhorský Simplicissimus. Bratislava: SVKL 1964.

WEBER, Samu: Zipser Geschichts und Zeitbilder. Levoča:Reis 1880.