Tököli (Thököly) Štefan I.

Štefan I. Tököli (Thököly) sa narodil 12. decembra 1581 v Kežmarku a zomrel 8. novembra 1651 v Kežmarku.

Po smrti Šebastiána prevzal jeho majetky prvorodenýsyn Štefan I., ktorý bol už v tom čase prísediacim kráľovskej hornouhorskej tabule. Za mládenectva precestoval celú Európu. Ale ani zajeho čias sa vzťahy s mestom nezlepšili. Ba okrem toho, že mu Kežmarčania financovali všetky cesty,donútil ich kupovať svoje víno, hoci mesto malo svoje vlastné vinice v oblasti Tokaja.

Práve za jeho panstva sa vzťah medzi hradoma mestom tak vyostril, že takmer na dennom poriadku boli pouličné zrážky, únosy, prepady i zákerné vraždy. O týchto časoch hovorí vyšetrovanie kráľovskej komisie z r. 1648: „Tököli mnohokrát násilne domy, polia, lúky,záhrady kežmarských mešťanov obsadil, a tak krika plač sirôt nie je v meste neobvyklým javom…Tököliho služobníci poškodzovali úrodu na poliach a obyvateľov na ulici verejne napádali a týrali…Jedného služobníka, ktorý svojvoľne zapálil v meste dom, Tököli nasilu zo žalára vytiahol a vyslobodil…” Zvlášť závažná bola odpoveď istého levočského mešťana, ktorého odvliekli žoldnieri do hradu, vyzliekli donaha, bili, máčali v ľadovej vode a žiadali, aby prezradil tých, ktorí Tököliovcov osočujú, inak ho vraj dvadsať oravských žoldnierov roztrhá na kusy. Potom ho na sedem dní a nocí zavreli do klady.

Keď sa mala zísť ďalšia vyšetrujúca cisárska komisia,Tököli zase zavolal žoldnierov z Oravy akov marci 1647 a namieril hlavne kanóny z hradu smerom na mesto. Na uliciach vyrástli hlinené barikády.

Napriek všetkému sa mestu podarilo formálne dostať z područia Tököliho r. 1651, keď sa podpísala tzv. Viedenská zmluva. Na základe zmluvy zaplatilo mesto výkupné nielen panovníkovi, ale aj Tökölimu – 50 000 zlatých s podmienkou, žeak túto sumu nezloží do roka, dostane sa mestodo večného poddanstva. Súdobá kronika uvádza,že mešťania donášali svoje cennosti – peniaze,šperky, strieborné príbory, z roztaveného zlata a striebra si dali s povolením panovníka raziť peniaze, len aby sa mohli vykúpiť spod hradného panstva. Nemožné sa napokon stalo po stáročiach skutočnosťou. V r. 1655 bolo mesto opäť vyhlásené za slobodné a kráľovské a výkupné v prospech koruny sa znížilo „len” na 70 000 zlatých.

Podľa zmluvy sa medzi mesto a hrad rozdelilo používanie lesov, riek a mlynov, ktoré dovtedy patrili len mestu. Hradný pán si privlastnil 24 domov,dokonca jeden parádny v blízkosti radnice (dnes reduta), ktorý sa po stáročia volal Herrenhaus– panský dom. Hoci Kežmarok bol okýptený vo všetkých svojich majetkoch, obyvatelia získali plné uznanie svojich ľudských a meštianskych práv.

Štefan I. sa zaslúžil o veľkolepú prestavbu hradu– pôvodne gotická pevnosť sa zmenila na prepychovú renesančnú stavbu, ktorá údajne mohla prijať aj kráľov. Na vstupnú vežu hradu dal pripevniť r. 1628 erb rodiny Tököli a Turzo.

Štefan I. zomrel v roku uzavretia Viedenskej zmluvy. Podobne ako jeho rodičia bol pochovaný vedľa hlavného oltára Kostola sv. Kríža, ktorý vtedy patril evanjelikom. Bol dvakrát ženatý, z prvého manželstva mal syna Žigmunda a z druhého,s dcérou palatína Juraja Turzu, mu z deviatich detí ostal len syn Štefan II.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora. Boj Kežmarku o práva slobodného kráľovského mesta. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči II. Levoča1994, s. 25 – 32.

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok 2004.

BARÁTHOVÁ, Nora: Vzťah rodiny Th ökölyovcovk mestu Kežmarok. In: Spiš 5, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1985.

BRUCKNER, Győző: Késmárk és a Thököly család. Közlemények Szepes vármegye múltjából, r. 1, 1909,č. 1 – 4.

GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der KöniglichenFreystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča1804.

(HAIN), Gáspár Lőcsei kronikája. Levoča 1910 – 1913.

HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. LetopisMatice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.

KRAY: Relation…Uhorský Simplicissimus. Bratislava: SVKL 1964.

 

 

AllEscort