Rod Jóny pochádza zo Spiša, pravdepodobne z Ľubice pri Kežmarku. Neskôr sa rozdvojil na vetvu kežmarsko-ľubickú a na spišskonovoveskú.

Od roku 1696 používal právo zemianskeho erbu. Teodor Jóny zavčasu osirel a staral sa o neho strýko Štefan Cornides, matkin brat, inšpektor kežmarského lýcea. Jóny študoval na gymnáziu v rodnom meste, potom prešiel na kežmarské lýceum na právo. V štúdiách pokračoval v Bratislave a napokon sa v Budapešti podrobil advokátskym skúškam. Po nich sa vybral ma svoje cesty po Európe. Po návrate sa zdržiaval v Budapešti, Debrecíne a Tokaji, nakoniec sa usadil v Miškolci ako advokát, kde býval takmer 20 rokov.

Na kežmarské lýceum a svojich profesorov (napr. Pavla Hunfalvyho – zakladateľa maďarskej modernej porovnávacej jazykovedy) nezabudol. Vo svojom testamente (Jóny umrel ako slobodný) zanechal kežmarskému lýceu určitú finančnú hotovosť a predovšetkým svoju knižnicu. Jóny bol vášnivým zberateľom kníh, ktoré získal počas svojich potulkách po zahraničí, predovšetkým v Nemecku. Jeho knižnica obsahovala až okolo 15 300 zväzkov z oblasti krásnej literatúry, teológie, histórie, geografie, práva, filológie, ale aj iných vedných odborov. V jeho knižnej zbierke sa nachádzalo aj 38 inkunábul – prvotlačí z 1470 – 1500 (v súčasnosti má lyceálna knižnica celkove 55 inkunábul), vzácne rukopisy, pergameny, grafické listy, staré tlače 16. – 19. stor. vo viacerých svetových jazykoch atď.

V dňoch 26. – 27. marca 1889 boli prevezené pozostatky Jónyho na kežmarský cintorín, kde sa konala pietna spomienka. Vďačné lýceum dalo Jónymu postaviť najvyšší mramorový náhrobný pomník na cintoríne. Žiaľ, celistvosť pietneho miesta sa nezachovala a do záhradky boli pochovaní menovci Jónyho.

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 41 – 43.

AllEscort