Sorting by

×

Štefan Szücs sa narodil 27. februára 1918 v Skotavsku na Ukrajine a zomrel 27. mája 1990 v Kežmarku.

Štefan Szücs patril k významným kežmarským fotografom povojnového obdobia. Pochádzal z Podkarpatskej Rusi. Jeho otec Fedor Szücs pracoval na železnici ako výhybkár. Matka Katina Ferezinová– Skotarská bola ženou v domácnosti.

Nevieme, kedy prichádza mladý Štefan do Kežmarku a čo bolo podnetom pre jeho profesijné zameranie fotografa. Na základe existujúcich archívnych materiálov môžeme skonštatovať,že v roku 1938 a neskoršie od roku 1939 až 1941pracoval ako pomocník u fotografa Vojtecha Mihalička.Pravdepodobne v tomto období získava aj výučný list fotografa. O rok neskoršie odchádzado Prievidze, kde si r. 1944 zakladá živnosť už ako vyučený fotograf, evidovaný v registri pod č. 13/rem/1944).

V roku 1943 sa oženil s Alžbetou Kasardovou. Alžbeta sa narodila 4. septembra 1921 v Stropkove rodičom Andrejovi – tesárovi a Márii, rodenej Hudak. Manželia Szücsovci mali dve deti – Dušana(narodil sa 23. 7. 1943 v Martine) a Martu (narodila sa 17. 5. 1948 v Kežmarku). Po oslobodení Kežmarku prichádza s rodinou do tohto malebného mesta pod Vysokými Tatrami. Na základe opisu živnostenského listu, ktorý bol potvrdený súdnou kanceláriou v Kežmarku 26. 7. 1945 môžeme skonštatovať, že v tomto období začína pracovaťv Kežmarku vo svojom vlastnom ateliéri na Kostolnej ulici (dnes námestí) č. 1, kde aj s rodinou býval (terajšia rohová budova – sídlo výtvarného odboru ZUŠ).

Dokladom tejto skutočnosti je aj zachovaný archívny materiál, v ktorom sa uvádza presný zoznam živnostníkov zamestnávajúcich učňov. Tu sa môžeme dočítať, že od 1. 9. 1945 pracoval u Š. Szücsa Vojtech Mayer, ktorý niekoľko rokov vypomáhal predovšetkým ako retušér fotografi í. Aj keď Szücs zamestnával niekoľko pomocníkov, jeho manželka mu bola najväčšou životnou oporou a pomocou nielen v súkromí, ale aj v pracovnej oblasti.

Fotografie Š. Szücsa svojou vysokou estetickou a odbornou úrovňou sa preslávili nielen v Kežmarku,ale aj široko za hranicami okresu Kežmarok.Mnoho študentov prichádzalo do Kežmarku až zo Žiliny, Levoče, Popradu, Spišskej Novej Vsi,aby si v ateliéri Š. Szücsa dali vyhotoviť maturitné fotografie na tablá. Pod grafické návrhy tabiel sa podpísal pán Mičko z Bratislavy.

Š. Szücs sa svojej práci venoval s maximálnym zanietením. Cez deň fotografoval, v noci vyvolával fotografie. Okrem toho si sám zabezpečoval fotomateriál z Brna, pripravoval si chemikálie,vývojky a pod. V roku 1956 dostal Š. Szücs výpoveď z budovy na Kostolnej ulici. V tomto období sa do týchto priestorov presťahovali Komunálne služby, ktoré v meste fungovali už odroku 1952. Štefan Szücs bol jediným fotografom,ktorý mal v Kežmarku najdlhšie otvorenú svoju živnosť, aj napriek rôznym tlakom. V roku 1958 odchádza pracovať do komunálu ku Čaplovičovi a Litkovičovi. Interiérové vybavenie fotoateliéru prešlo bezplatne do Komunálnych služieb.Tu pracoval Š. Szücs spolu aj s manželkou (istý čas tu pracovala aj ako vedúca) až do odchodudo dôchodku.

Tvorba Š. Szücsa je aj napriek jednoduchosti estetického ponímania precítená a zdôraznená umeleckým dokreslením charakteru portrétovanej osoby prostredníctvom svetelných efektov.Okrem portrétnej tvorby sa venoval aj záberom exteriérovým, predovšetkým sa zameriaval na historické pamiatky mesta.

Literatúra:

CINTULOVÁ, Erika: Fotoateliéry v Kežmarku. Kežmarok2000.

Archívne materiály rodiny Szücsovej z Kežmarku. Hlavné námestie – v strede dom rodiny Stenczel