Sorting by

×

Hedviga Mária Szirmay sa narodila 17. januára 1895 v Nyiregyháza v Maďarsku a zomrela 8. februára 1973 v Kežmarku.

Starí Kežmarčania sa ešte pamätajú na barónku Hedvigu Máriu Sirmay (matka bola Eleonóra Badáni),vyobliekanú staršiu dámu, snáď trochu viac namaľovanú a napudrovanú, s čiapkou, na ktorej bola veľká brošňa. Dôstojne sa pohybovala po uliciach mesta, mala široké znalosti hlavne z oblasti výtvarného umenia a histórie, ovládala viaceré jazyky a návštevu nevpustila iný deň ako utorok o 11. hodine (prijímací deň). Jej byt bol obrazom života šľachtickej spoločnosti – izby zapĺňali krásne nábytky, obrazy i bohatá knižnica.

O barónkinom živote nevieme veľa – bolo o nejznáme, že často cestovala po Európe, mala okruh svojich ľudí – tiež z tzv. vyššej spoločnosti, ale aj starých Spišiakov, ktorí ovládali cudzie jazyky. Priatelila sa aj s barónkou Czóbelovou zo Strážok,ako aj potomkami rodu Bornemisza.

Najťažšie obdobie prežívala barónka po II. svetovej vojne – bola šľachtického rodu, nie Slovenka,musela chodiť na tzv. nútené a podradné práce, čo neznášala ľahko, lebo nikdy nepracovala – no napodiv jej dom a majetok nikdy neznárodnili. Boli snahy jej dom premeniť na múzeum nábytku, ales týmto návrhom riaditeľky miestneho múzea Márie Mariány i kežmarský miestny národný výborne súhlasil. Keď barónke chýbali peniaze, predala niečo zo svojho majetku – nie však rodového.

Mnohí si mysleli, že kežmarská barónka viedla život slobodnej ženy, pretože ju nikdy nevideli so žiadnym mužom. Tu začína tajomstvo jej života.Za manžela si mala vziať baróna Stipsitha od Prešova. Podľa jednej verzie zrušila s ním sobáš preto, že nemal automobil, čo je však málo pravdepodobné. Podľa druhej verzie Stipsith bol lump, ktorý prehral svoj majetok v kartách a na nátlak rodičov sa s ním rozviedla o dva týždne po svadbe a podľa tretej verzie ho opustila hodinu po svadobnom akte vraj preto, že jej celoživotnou láskou bol Ernest Betlenfalvy, statkár z Huncoviec. Nevedno, čo je pravda, ale faktom je, že barónku uložili na večný odpočinok práve do rodinnej hrobky Goldberger – Betlenfalvy a v jej pozostalosti sa našla fotografi a tohto pána s vylisovanými listami.

Barónku našli mŕtvu najmenej týždeň po jej skone. Zomrela na neliečený zápal pľúc. Smutné je to, že po jej smrti zmizli bez stopy viaceré cennosti,napr. veľké ozdobné závesné strieborné taniere, šperky (nenašiel sa ani jeden kus), časti menších nábytkov, korešpondencia (bolo známe, že barónka si písala s mnohými – v podstate všetko zmizlo),ba dokonca aj veľmi cenná numizmatická zbierka,na čo upozornili pracovníkov múzea bývalí obyvatelia Kežmarku, žijúci v Nemecku (napr. Peter Wagner). Ako prví sa dostali do bytu pracovníci okresného a mestského úradu, ktorí tu robili súpisy predmetov. Keďže barónka nemala dedičov,nábytky a bytové doplnky s časťou knižnice získalo miestne múzeum. Veci sú vystavené v Expozícii meštianskej bytovej kultúry v dome na Hlavnom námestí č. 55.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Barónka skutočne žila. Kežmarok,r. 13, č. 2, 19. 1. 2005.

BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku.In: Historica Carpatica 19/88, Košice: Východoslovenskévydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.