Štefan Palcsó sa narodil 12. januára 1826 v Kežmarku a zomrel 21. apríla 1895 v Kežmarku. Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny, ale pre svoj talent poslaný do škôl. Na kežmarskom lýceu študoval filozofiu, teológiu i právo.

Na štúdiách sa vydržiaval vďaka doučovaniu slabších bohatých spolužiakov a dostával aj štipendium. Po skončení lýcea roku 1846 robil vychovávateľa v šľachtickej prešovskej rodine Dessewffy, v rodine Berzeviczy vo Veľkej Lomnici, ba dostal sa vyučovať až do Nemecka. Popritom súkromne študoval teológiu, z ktorej urobil aj skúšku, takže mohol vykonávať aj úrad kňaza.

Učil sa cudzie jazyky, ovládal maďarčinu, nemčinu, slovenčinu, hebrejčinu, gréčtinu, francúzštinu a angličtinu. Zúčastnil sa priamo maďarskej revolúcie v rokoch 1848 až 1849 ako gardista-delostrelec a bol aj účastníkom viacerých bojov. Vychovávateľskou prácou si zarobil peniaze a v roku 1852 až 1853 si doplnil teologické vzdelanie na univerzite v Jene, avšak venoval sa aj dejepisu a fyzike.

Napriek svoju teologickému vzdelaniu sa nikdy evanjelickým kňazom nestal. Z Jeny ho zavolali už roku 1852 za profesora lýcea do Kežmarku, no nastúpil až 15. apríla 1853. Učil tu do roku 1895 gréčtinu – gramatiku i literatúru, dejepis, angličtinu, francúzštinu. V rokoch 1879 až 1882 bol jeho riaditeľom. Okrem toho robil vyše 30 rokov efora – dozorcu alumnea a takmer 40 rokov viedol lyceálnu knižnicu. Istý čas bol vedúcim maďarského samovzdelávacieho krúžku (v období štúdií najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava).

Palcsó bol aj literárne činný, písal do viacerých novín a časopisov, zostavoval výročné správy lýcea. Jeho najväčším dielom je: A késmárki ág. hitv. ev. keruleti lýceum tôrténete. Késmárk 1893. Jeho manželkou bola Hermína, rod. Alexy (28. máj 1847 Matejovce – 2. august 1928 Kežmarok) s ktorou mali spolu štyri deti.

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, strana 66 – 67.

AllEscort