Sorting by

×

Anton Sponer (Spaner) sa narodil v druhej polovici 17. storočia v Kežmarku a zomrel v roku 1754 v Kežmarku.

Rodina žila v Kežmarku už v 16. storočí –v r. 1587 – 1613 sa spomína v súpisoch obyvateľstva Martin starší, ktorý bol už r. 1581 senátorom Kežmarku, pričom vlastnil niekoľko domova v r. 1602 – 1613 aj Martin mladší, r. 1612 Daniel,r. 1697 sa v majetkovom súpise spomínajú mäsiari Tobiáš a Šebastián. Anton Sponer – syn Tobiáša,bol od r. 1702 majiteľom armalesu rodiny Sponer.V červenom štíte erbu je zelené trojvršie, zostredného vrchu vychádza zlatá koruna, nad ňou je uhorský znak v prirodzených farbách, z neho sa dvíha palmový strom, na ktorom leží stĺp. Klenotom je podobná palma so stĺpom. Anton pôsobil ako vychovávateľ v rodine notára Jakuba Kraya,ktorý si dobre všimol jeho kvality a aj Krayovým pričinením sa stal Sponer r. 1703 vicenotárom,r. 1709 dokonca hlavným notárom. Ako jeden z mála obyvateľov Kežmarku evanjelického vierovyznania dával verejne najavo svoje sympatie voči cisárovi a možno aj preto sa mu darilo vybavovať mestské záležitosti na panovníckom dvore.R. 1732 bol dokonca zvolený za senátora. Anton bol aj mecénom miestnej evanjelickej cirkvi – jeho náhrobný kameň sa nachádza v sakristii dreveného artikulárneho kostola. O jeho rodinnom živote sú rozporné správy – podľa historika Genersicha mal jediného syna, ktorý tragicky zahynul, podľa Nagya mal štyroch potomkov a od syna Lukáša mal pokračovať rod ďalej synmi Antonom, Pavloma Jánom Danielom.

V 19. storočí sa v Kežmarku spomína ďalší Anton (+ 1853, hlavný slúžny), r. 1832 František –prísediaci spišskej súdnej stolice, Pavol a vdova po Imrichovi. V súčasnosti žijú potomkovia rodinyv zahraničí.

V historickom cintoríne je viac náhrobkov tejtorodiny označených erbom, väčšinou však rozparcelovaných.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku.In: Historica Carpatica 19. Košice: Východoslovenskévydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.

GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der KöniglichenFreystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča1804.

NAGY, Iván: Magyarország családai czimerekkel ésnemzékrendi táblákkal X. Pešť 1863.