Sorting by

×

Ondrej Spišák sa narodil 17. februára 1915 v Ochtinej a zomrel 9. decembra 1979 v Bratislave.

Pochádzal z baníckej rodiny. Teológiu vyštudoval v Bratislave. Do Kežmarku bol ustanovený 1. októbra 1939, ani nie mesiac po svojej ordinácii. Mladý kaplán dostal za úlohu zorganizovať slovenský evanjelický misijný zbor, pretože v Kežmarku a blízkom okolí boli len nemecké zbory. Celkovo mal na starosti vyše 20 miest a obcí. Napriek ťažkostiam dňa 28. apríla 1940 vznikol ofi ciálne v Kežmarku Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Počas vojny sa zastával Židov, v r. 1940 – 1944 podľa matriky pokrstil celkovo 153 Židov zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska a Maďarska.

Ako sa farár Spišák zastával Židov počas vojny, tak sa po vojne zastal aj Nemcov, z ktorých mnohých nevinne áreštovali i odsúdili. Začal doslova bojovať aj o lýceum, ktoré sa automaticky považovalo za nemecké a našťastie len vďaka zdravému rozumu nebola v ňom zlikvidovaná lyceálna knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Hrozilo jej však vysťahovanie – do budovy lýcea sa mal umiestniť učňovský internát. Farár Spišák presadil, že sa tak nestalo a tak isto sa zaslúžil o to, že sa bohoslužby mohli i naďalej konať aj v drevenom kostole, ktorý sa mal považovať len za pamiatku.

Priamosť a nekompromisnosť farára Spišáka zapríčinila, že sa dostal do rozporu s viacerými verejnými a straníckymi činiteľmi. Ich odpoveď prišla skoro: dňa 1. novembra 1952 mu odňali štátny súhlas na pôsobenie v Kežmarku a v celom Východoslovenskom kraji. Po odňatí súhlasu bol pol roka bez miesta a platu. Po zamietnutí jeho odvolania bol r. 1953 ustanovený za námestného farára do Matúškova, kde pôsobil 25 rokov. V kňazskej službe ostal 39 rokov. Zomrel v Bratislave, kde je aj pochovaný.

 

Literatúra:

Archív Cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Kežmarku. Archívne materiály rodiny Jackovej a Spišákovej z Kežmarku.