Daniel Speer alebo Uhorský Simplicissimus sa narodil 2. júla 1636 vo Vratislave v Poľsku a zomrel 5. októbra 1707 v Göppingen v Nemecku.

Dobrodruh cestujúci po Uhorsku zanechal okrem iného vo svojej knihe Uhorský Simplicissimus dobový opis udalostí v Kežmarku, do ktorého sa dostal r. 1655 a dokonca tu krátko a jštudoval. Píše: „Na Spiši žije priateľský, zhovorčivý,úprimný a mierumilovný ľud. Obyvatelia Horného Uhorska prezývajú Spišiakov prasačiarmi,pretože veľmi radi jedia prasiatka. Mesto Kežmarok, ináč cisárske tržné mesto, leží na Spiši,na dve hodiny od Karpatského pohoria, medziriekou Poprad, Ľubickým potokom a Bielouvodou.

Simplicissimus zažil netradičné „privítanie“ pripríchode do Kežmarku. Sprievodca ich hnal, aby sa do večera dostali do mesta. „Usilovali sme sa potom, ako sme najlepšie vládali,avšak ešte asi polhodiny pred mestom počuli sme znieť vojenské bubny ako signál, že sa zatvárajú mestské brány. I keď sme sa potom dobre usilovali,bolo to márne, lebo bránu (zrejme vstupnú Vyšnú bránu) zatvorili ako obyčajne pri západe slnka. O malú chvíľu prišli sem aj mešťania, ktorí nám poradili, aby sme len išli s nimi, že oneskorencov vpúšťajú dnu pri bašte po padacom moste.Tomu sme sa potešili a išli sme s nimi. Pretože však gróf Tököli mal vtedy veľké spory so svojím sídelným mestom, jeho služobníci nepremeškali ani jednu príležitosť, aby mešťanom nevyparatili nejakú zlomyseľnosť. Práve tak sa stalo aj teraz.Keď bol úzky mostík spustený a prechádzalisme po ňom, tisli sa dnu aj niekoľkí oneskorenciz grófových ľudí a sotili nás do priekopy. Chvalabohu,že neďaleko mostíka stála plť, ku ktorej sme odplávali…“

V čase jeho pobytu bol Kežmarok znova vyhlásený za slobodné kráľovské mesto, čo hradný pán Tököli nemohol zniesť. „Znova došlo k strašným sporom medzi grófom Tökölim, ktorý tu sídlil a meštianstvom, pretože gróf dal zajať a odohnaťz pastvy mestský dobytok… Mesto teraz stojí proti nemu v zbrani kvôli dobytku a tiež mu odohnalo dobytok… Takmer každodenne sa vyskytovali nové šarvátky medzi Tökölim a mešťanmi. Keďže však mesto Kežmarok ťažko zaplatilo za svoje vyslobodenie(tak ako sa neskôr rozchýrilo, použili na to mešťania svoje strieborné skvosty, lyžice,pracky, prstene, náhrdelníky, náramky, slovom –všetok majetok), chcelo aj užívať to, čo mu bolo najmilostivejšie v jeho slobodách udelené, a udatne sa bránilo.“

Simplicissimus s priateľmi a „požehnaním“ rektora školy absolvoval aj výstup do Tatier, ktorý taktiež podrobne opísal. Či vyliezli na Kežmarský štít alebo na Lomnický, to sa už zrejme nedozvieme.

Literatúra:

Uhorský Simplicissimus. Bratislava: SVKL 1964.

AllEscort