Schwartner Martin

Martin Schwartner sa narodil 1. marca 1759 v Kežmarku a zomrel 15. augusta 1823 v Pešti v Maďarsku.

Stará kežmarská rozvetvená rodina s variantmi mien Schwartner, Svartner, Schwatner, Schwantner,Schwardtner, Schwadtner atď.

Žila v Kežmarku už v 15. storočí – r. 1470 sa spomína senátor Laurenc Schwatner, r. 1542 žijúv meste štyri rodiny tohto mena atď.

Rodina získala armales r. 1741 – jej nositeľom bol Martin starší s manželkou, dcérami a synmi Danielom a Martinom stredným, ktorému sa narodil taktiež syn Martin mladší (1759 – 1823), čo najviac preslávil tento rod.

Mladý Martin študoval na gymnáziách v Kežmarku(1772), Bratislave, Šoproni a na univerzite v Göttingene, kde študoval históriu, diplomatiku a štatistiku. Pôvodný úmysel Schwartnera – stať sa evanjelickým farárom – sa nesplnil. R. 1781-84 bol vychovávateľom v rodine čanádskeho župana baróna Prónaiho. V r. 1784 – 1786 bol profesorom a konrektorom kežmarského gymnázia, kde prednášal históriu a štatistiku, ktorá sa jeho zásluhou zaviedla aj do učebných osnov tejto školy. R. 1786– 1788 učil na gymnáziu v Šoproni, napokon od1786 prešiel do Pešti, kde na univerzite ako profesor prednášal diplomatiku a heraldiku a bol aj kustódom univerzitnej knižnice.

Tu pracoval na náčrte štatistiky uhorského kráľovstva,pričom štatistiku definoval ako samostatnú vednú disciplínu. Paradoxom je, že katedru štatistiky peštianskej univerzity, o ktorú sa uchádzal r. 1803 a 1810, nedostal, hoci sa stal zakladateľom modernej uhorskej štatistiky.

Prvé vydanie Statistik des Königreichs Ungarnvyšlo v Pešti r. 1798.• Rozšírené dielo o štatistike v Uhorsku – Statistikder Königreichs Ungarn I. – III., Buda 1809 – 1811(prvá práca svojho druhu v Uhorsku, preložená aj do francúzštiny), získalo aj kráľovskú odmenu,hoci v knihe poukazoval na zaostalosť Uhorska.

Schwartner napísal aj prvú učebnicu diplomatiky– Introductio in artem diplomaticam praecipue hungaricam, Buda 1790 (Úvod do vedy diplomatiky,obzvlášť uhorskej). Celkovo napísal 5 kníh v nemčine a latinčine. Za svoje diela a priekopnícku prácu bol povýšený panovníkom Františkom I.v r. 1800 do zemianskeho stavu (hoci jeho rodina bola zemianska) a dostal samostatný erb: v modrom štíte na zelenom vrchu je kráľovská koruna,z nej vyrastá muž v čiernych šatách so zlatým šnurovaním a opaskom, v pravej ruke má tasenú šabľu, v ľavej pootvorenú knihu – tá istá figúra, aleso zatvorenou knihou je aj v klenote.

So svojím rodným mestom bol stále v styku,keď r. 1806 vznikla v meste Literárna spoločnosť,ktorá zhromažďovala domáce a zahraničné knihy,noviny a časopisy. Schwartner prostredníctvom zakladateľa Jána Genersicha, profesora lýcea, bol v stálom styku so spolkom, ktorého členmi boli napr. národohospodár Gregor Berzevici, profesori Podkonický, Mihálik atď. Schwartner nezabudol ani na kežmarské lýceum. R. 1823 mu daroval svoju 12 000-zväzkovú cennú knižnicu a vysoký finančný obnos 15 000 zlatých na systematické doplňovanie kníh. Podobnú finančnú pomoc poskytol aj ako veno chudobným kežmarským dievčatám(pritom sa do konca života neoženil) a chudobným študentom zo Spiša. R. 1815 bol za svoju činnosť vyznamenaný Zlatou dózou.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku.In: Historica Carpatica 19. Košice: Východoslovenskévydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.

LIPTÁK, Johann: Geschichte des evangelischen LyzeumsA. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.

 

 

AllEscort