Fridrich Scholcz (Scholtz) sa narodil 16. júla 1831 v Ruskinovciach a zomrel 25. októbra 1911 v Kežmarku.

Pochádzal z malomeštiackej rodiny. Ľudovú školu skončil v rodnom mestečku, odkiaľ prešiel na lýceum do Kežmarku, po 8 rokoch štúdií a po matúre odišiel na evanjelické kolégium do Prešova na štúdium teológiea filozofi e. V r. 1857 – 1858 študoval teológiu,literatúru, históriu a filozofi u na univerzite v Jene.Hoci mal možnosť stať sa farárom a pôsobiť mimo územia Spiša, vrátil sa do mesta svojich stredoškolských štúdií – do Kežmarku. Tu v rokoch 1858 – 1893 pôsobil na gymnáziu (stále nazývaného lýceum) ako veľmi obľúbený a ľudský profesor maďarčiny, nemčiny a dejepisu. Určite aj z tých dôvodov bol v rokoch1870 – 1879 a 1888 – 1891 zvolený za riaditeľa školy.Po roku 1893 odišiel do dôchodku, avšak do smrti zotrval v Kežmarku. Býval v dome na dnešnej Ulici Dr. Alexandra č. 12.

Scholczovým obľúbeným žiakom bol Pavol Országh Hviezdoslav, neskôr najväčší slovenský básnik, ktorý v Kežmarku študoval v r. 1865 – 1870.Dokonca Hviezdoslav jeden školský rok 1868/69býval v dome prof. Scholcza. Na profesora spomína takto: „Miláčikom ale zvlášť som bol Scholczovým.Bol predsedom maďarského takzvaného Önképzőköru,kam som prinášal zhusta maďarské verše…”

Tento krúžok vznikol z iniciatívy prof. Scholczav r. 1862, ktorý bol jeho predsedom v r. 1862 –1868. Spomína i na to, že ho profesor neraz pozval na pivo, čo bolo pre obyčajného študenta veľkým vyznamenaním.

Aj Scholcz bol literárne činný – písal po maďarsky i nemecky verše, prózu, hry, ale aj historické články. V rokoch 1882 – 1897 pôsobil ako jeden z hlavných redaktorov kežmarského týždenníka Karpathen-Post. Publikoval aj v iných maďarskýcha nemeckých časopisoch – Koszorú, Hazánk,Egyetemes Philologiai Közlöny atď. R. 1882 vydal v Kežmarku Studienfahrt zweier Schulvereinleraus Spree-Athen a r. 1903 divadelnú hru A Tátraalatt – Pod Tatrami. Pracoval aj v predstavenstve miestnej evanjelickej cirkvi.

Odpočíva na miestnom historickom cintoríne. Dňa 4. októbra 1931 profesorovi Fridrichovi Scholczovi odhalili na budove lýcea pamätnú tabuľu,ktorá, našťastie, prežila všetky režimy až do súčasnosti.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti dejín Kežmarku.Historický cintorín. Kežmarok: Vivit 2005.

Hviezdoslav v kritike a spomienkach. Bratislava:SVKL 1954.Výročné správy lýcea 1867 – 1912.

AllEscort