Rodina Vitalis bola stará kežmarská rodina v 17. až 18. storočí.

Jedna vetva rodu prišla na Spiš z Liptova, kde už r. 1634 získala armales: v modrom štíte je zlatá koruna, o ňu sa opiera strieborná v lakti ohnutá ruka obrnenca, držiac tri strieborné šípy, nad nimi sprava zlatá hviezda, vľavo strieborný polmesiac.Na niektorých vyobrazeniach erbu je ruka opretá o zelené trojvršie. Na klenote tá istá ruka so šípmi.

Do Kežmarku prišli Vitalisovci v druhej polovici17. storočia. Jedna vetva bola katolícka – Ján a Juraj,druhá evanjelická – Gottfried, Pavol a Lukáš.

R. 1675 bola rada mesta rekatolizovaná, čo bol problém, pretože mesto ako nemecké bolo protestantské.Richtárom sa stal Ján Vitalis, ktorého levočský kronikár Gašpar Hain takto charakterizoval:„Za richtára bol dosadený Ján Vitalis, predtým úradník na tridsiatkarskom úrade, mladý človek,ktorý prestúpil šieste božie prikázanie… Radnými sa stali tkáč, klobučník, čižmár a viacerí jednoduchí ľudia, ktorí neboli dôstojní takého úradu.“ Ján Vitalis bol zvolený za richtára aj r. 1676, v r. 1700– 1702 bol richtárom Juraj.

Pavol Vitalis sa v sprievode Jána Michaelidesar. 1688 vybral do severnej Európy a začal vyberať milodary na stavbu nového artikulárneho chrámu,školy a fary. Cesta vyslancov trvala tri roky(1688 – 1690). Kežmarok opustili po 21. máji 1688,v júni prišli do Poľska, potom dnešnej Litvy, Lotyšska,Estónska, odtiaľ do Švédska. Tamojší panovník Karol XI. tiež povolil v krajine zbierku. Zo Švédska prešli do Dánska, kde im v ústrety vyšielaj dánsky panovník Kristián V., ktorý tiež povolil urobiť v krajine zbierku. Odtiaľ prešli do Nemecka a cez Sliezsko sa vrátili domov.

Zbierka nepriniesla veľa – nazbieralo sa iba 792 uhorských zlatých a po odpočítaní výdavkov na cestu bol čistý zisk len 274 uhorských zlatých, čo nestačilo ani na postavenie jednej budovy, nieto ešte viacerých.

Vitalisovci žili v Kežmarku aj ďalej: v rokoch 1700 – 1702 bol richtárom Georg Vitalis, v r. 1745– 1750 a 1754 – 1759 Michael a v r. 1762 – 1765a 1768 – 1773 Johann – práve ten dal r. 1768 zhotoviť pre mesto zástavu s kežmarským erbom a textom s darovaním. Ich rodinné prepojenia nám niesú známe. Známe je len to, že v 19. storočí už rodina Vitalis v Kežmarku nežila.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Nositelia erbov v Kežmarku.Rukopis.

BARÁTHOVÁ, Nora: Svedkovia ťažkých dôb. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 1997.

(HAIN) Gáspár Löcsei kronikája. Levoča 1910 – 1913.

 

 

AllEscort