Rodina Stenczel (Stenzel) bola stará kežmarská rodina v 16. až 20. storočí.

Rodina Stenczel žila v Kežmarku už od začiatku16. storočia. Svoj pôvod mohla mať na Gemeri,ale aj na dolnom Spiši. R. 1521 sa spomína v Kežmarku obuvník Stenczel, Pavol bol richtárom v r. 1592, 1602 a 1603. Zaujímavosťou je, že na prelome 16. a 17. storočia sa vyskytuje aj krstné meno aj priezvisko Stenzel. Ján Stenczel bol richtáromv r. 1739 – 1743 a Teodor bolo mešťanostom v r. 1867 – 1870.

Zemiansky erb rodina získala r. 1589: štít je vodorovne delený, dolná časť je strieborná, z nej do červeného poľa vyrastá muž v modrom kabáte, v pravej ruke drží vztýčené banícke kladivko, ľavú ruku má opretú v bok. Tá istá figúra je na klenote. Erb dostal Pavol a jeho bratia Juraj, Jakub a Ján. Banícke kladivko naznačuje, že Stenczelovci môžu pochádzať z baníckeho kraja – mesto sa však v armalese nespomína. Novodobé stvárnenie erbu nachádzame v Kežmarku na Hlavnom námestí na dome č. 16, kde sídlila jedna z vetiev rodiny, dnes žijúca v Čechách. Erby sú aj na viacerých rodinných hrobkách na miestnom historickom cintoríne.

V súpise zemianstva z r. 1835 sa v Kežmarku nachádza Ján Juraj Stenczel (1776 – 1849), právnika senátor. Mal syna Morica Alexandra (1813– 1881), mestského lekára a zanieteného včelára,syna Teodora (1816 – 1886), právnika a mešťanostu,Otta (1819 – 1878), lesného inžiniera, od ktorého rod pokračoval ďalej a najstarším synom bol Hugo (1808 – 1883).

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku.In: Historica Carpatica 19/88, Košice: Východoslovenskévydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.

Archívne materiály rodiny Stenczel z Příbramu.

AllEscort