Rodina Serpilius- Quendel bola farárska rodina v 15. až 17. storočí.
Najstarší známy člen spišskej (?) rodiny bol Ján I.(okolo 1470 – pred 1530). Mal synov Michala, ktorý bol vo vojenskej službe – r. 1530 získal armalesa Vavrinca (? – 11. jún 1572 Ľubica), ktorý sa stal jedným z prvých evanjelických farárov v Hornom Uhorsku. Pôsobil v Spišskej Belej, v r. 1564 – 1572 v Ľubici.
Vavrincovi sa narodil syn Ján II. (1564 Ľubica –1644 Ľubica), ktorý bol tiež evanjelickým farárom vo Vondrišli a Ľubici – študoval doma a pravdepodobne na univerzite vo Wittenbergu. Počas svojej farárskej služby bol dokonca po r. 1623 seniorom,ale pre obvinenie z kryptokalvinizmu sa farárskeho úradu sa musel vzdať. Písal latinské verše.
Mal syna Jána III. (7. apríl 1596 Vondrišel ? –6. február 1658 Kežmarok). Johannes Serpilius Leibicensis – ako sa Ján III. písal – bol zapísaný r. 1617 na univerzite v Elbingu v západnom Prusku (dnes Elblag v Poľsku). Po návrate na Spiš bol r. 1620 rektorom a r. 1621 evanjelickým diakonomv Ľubici, od r. 1623 alebo 1624 riadnym farárom v Kežmarku – dĺžka jeho pôsobenia nie je istá, ale v službe bol ešte aj r. 1645. Vykonával taktiež funkciu seniora okolia dolného Popradu.Písal latinské príležitostné verše a tlačou vydal v r.1637 – 1648 v Levoči viacero latinských a nemeckých kázní – príležitostných i k rôznym cirkevným sviatkom. V manželstve mal štyroch synov– Michala, právnika Jána IV. a evanjelických farárov Augustína a Samuela.
Ján IV. (20. január 1623 Ľubica – 1. december 1686 Šoproň v Maďarsku) študoval doma, v Kežmarku,od r. 1643 právo na univerzite v Königsbergu (Kráľovci). V r. 1641 – 1642 vyučoval v Kežmarku,potom ako právnik pôsobil v Elblagu,Levoči – r. 1659 bol vyslancom Spišskej stolice nakrajinskom sneme a r. 1660 odišiel do Šoprone.V Kežmarku napísal latinskú báseň na počesť postavenia veže k radnici a vydal ju v Levoči v roku postavenia veže 1641 pod názvom Nova curiae Caismarcensis… turris. (Nová veža kežmarskej radnice). Písal a vydával aj právnické diela. Jeho traja synovia: Juraj, Kristián a Samuel a dvaja vnuci Samuel a Henrich boli taktiež evanjelickými farármi.
Prvý brat Jána IV. Michal nám nie je ničím známy.Druhý brat Samuel (1630 – 1661) bol diakonom (farárom?) v Ľubici. Zomrel mladý bez potomkov.
Tretí brat Jána IV. Augustín (1643 Ľubica – 1699alebo 1700 Vroclav alebo Bojanów v Poľsku) študovalv Kežmarku, na univerzite vo Wittenbergu.Tam r. 1664 vydal aj svoju prácu De absolutoromani pontifi cis potestate (O absolútnej mocirímskeho pápeža). Vrátil sa na Spiš, najprv bol v Kežmarku evanjelickým diakonom v r. 1666 –1667, potom farárom v r. 1672 – 1674. Po odobratí kostola evanjelikom odišiel s rodinou do exilu doVratislavi a viac sa do vlasti napriek pozývaniu nevrátil.
Literatúra:
Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava 2001.
GENERSICH, Christian: Ecclesiae Kesmarkiensis Pastoreset Diaconi. In: Pastorologia… optima fi de et diligentiaex variis fragmentis et Manuscriptis… 1776. Rukopis je v Lyceálnej knižnici v Kežmarku.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual –Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
REZÍK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia.Bratislava 1971.SBS V. Martin: Matica slovenská 1992, s. 209 – 210.
WEBER, Samu: Zipser Geschichts und Zeitbilder. Levoča:Reis 1880.