Rodina Moes bola stará kežmarská zlatnícka rodina v 15. až 18. storočí.

Stará zlatnícka rodina s viacerými variantami mena: Myssenus, Myesz, Mese, Meesz, Moesz, Moese, Möss, Moës… sa prisťahovala podľa jedného variantu do Kežmarku zo Sedmohradska, podľa druhého z Nemecka a podľa tretieho ide o prastarú kežmarskú rodinu. Aurifaber (zlatník) Gregor sa spomína r. 1515, za richtára bol zvolený v r. 1523 – 1524, 1536 – 1537, 1545 a 1550. (Podľa rodinných údajov bol jeho dedo Žigmund a otec Viliam obchodník s plátnom – ale v súpise obyvateľov ich nenachádzame). Gregorov zrejme brat Žigmund (1515 – 1603), taktiež zlatník, vykonával richtársky úrad v r. 1540, 1543, 1548, 1557, 1559, 1565. Tretí brat Dominik, tiež zlatník, bol richtárom r. 1546.

Spomínaný Žigmund I. mal synov Žigmunda II. mladšieho (1515 – 1603), ktorý bol tridsiatkarom v Starej Ľubovni (tridsiatok bol poplatok za vyvážané a dovážané tovary) a Jána. Obaja bratia získali r. 1569 armales. Erbová listina bola potvrdená ešte raz r. 1591 už pre rozvetvenú rodinu. Armalistom sa stal Sigismundus Moes de Kesmark, manželka, dcéry a synovia Július, Žigmund III. a Dominik (všetci sa stali zlatníkmi) a takisto Žigmundov brat Ján so synmi Dávidom – úradníkom Spišskej župy, Žigmundom, dcérou a dokonca aj vnúčatami.

V histórii Kežmarku zohrali najdôležitejšiu úlohu otec Žigmund III. (1558 – 1638) a jeho syn Žigmund IV. (1614 – 1675?, 1693?), ktorí boli richtármi v r. 1626 – 1627, 1641, 1644 – 1645, 1647 – 1652, 1657 – 1658, 1672 – 1675. Viedli zápas obyvateľov mesta proti rodine Tököli, ktorá sa počas svojho pobytu na hrade usilovala zničiť mesto po hospodárskej i politickej stránke.

Žigmund V. (1653 – 1718) sa presťahoval do Banskej Bystrice, neskôr bol banským úradníkom v Štiavnici. Jeho syn Žigmund VI. (1684 – 1744) sa presídlil do Kremnice a tam ostala aj jeho vetva.

Zrejme od Jána, brata Žigmunda IV., pochádzal Adam I., spomína sa r. 1639, mal syna Adama II. a ten mal syna Adama III. (1711?, 1712? – 1778), ktorý pôsobil od r. 1736 takmer tridsať rokov ako konrektor kežmarskej školy. V Kežmarku študoval r. 1757 aj jeho syn Samuel Július (1752? – 1815). Hoci rodina v 19. storočí už v Kežmarku nežila, jej potomkovia žijú v zahraničí dodnes.

Rodinný erb z r. 1569 bol pomerne zložitý. Štít bol delený vodorovne. Horná časť bola červená, v nej zo zlatej kráľovskej koruny vyrastal strieborný jednorožec, hľadiaci na šesťramennú zlatú hviezdu. Dolná časť štítu bola zlatá, modrá, v nej bolo kosé modré brvno, v ňom tri šesťramenné zlaté hviezdy, po stranách na spomínanom zlatom podklade po jednej červenej ruži. Klenotom bol jednorožec medzi dvoma krídlami – zlatomodrým a striebornočerveným. Erb z r. 1591 je ten istý, len v rozdelenom modrom poli dolnej časti štítu leží po jednej zelenej vetve s vtáčikom (pinkou). Najjednoduchší erb je na pečatidle konrektora kežmarskej školy Jána Adama Moesa a senátora Žigmunda Moesa z r. 1767: štít je vodorovne delený – v hornej časti je jednorožec s hviezdou, dole iba kosé brvno s troma hviezdami, na klenote jednorožec medzi krídlami.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku. In: Historica Carpatica 19/88, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.

GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.

KEMPELEN, Béla: Magyar nemes családok VII. Budapešť 1913.

MOES, Gyula: Kiegészítések családunk történetéhez. Rukopis.

 

 

AllEscort