Rodina sa spomína už v súpise obyvateľstva Kežmarku roku 1521. Počas stáročí sa jej meno prepisovalo rôzne: Guthmütle, Gutzmittler, Gutmittel, Guthmittel, Guttsmitel, Guttsmittl, Guthsmittel, Guthzmittel…
Bastel (Šebastián) patril r. 1545 k zakladateľom mäsiarskeho cechu. Vo vysokom veku získal r. 1588 armales pre seba, manželku Juditu, rodenú Stenczel a synov Bartolomeja, Zachariáša, Šebastiána a Krištofa. Erb bol nasledujúci: v modrom štíte na zelenom trojvrší bol hnedý jeleň. V klenote boli dve krídla – červenostrieborné a modrozlaté.
Syn Šebastián bol richtárom v rokoch 1593, 1601, 1605, 1608; jeho brat Bartolomej r. 1606 a ďalší brat Zachariáš v r. 1610 – 1611. Krištof bol senátorom r. 1626, potom sa presťahoval do blízkej Ľubice. Mladší Zachariáš bol zvolený za senátora v r. 1670 – 1671, Tobiáš r. 1672. Samuel je zapísaný v knihe sobášov r. 1699.
V zozname obyvateľstva z r. 1697 sa spomínajú finanční úradníci Tobiáš a Šebastián. Jeho syn taktiež Šebastián (1693 – 1758) z manželstva s Katarínou Dévay mal syna Jána Šebastiána (1730 – ?) Z tejto rodiny pochádzal aj Ján, ktorý bol r. 1717 vyslancom mesta. Rodinné vzťahy sú natoľko poprepletané, že sa s istotou nedajú určiť.
Stopy po tejto rodine končia v prvej polovici 18. storočia – v súpise z r. 1754 sa už nenachádza.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku. In: Historica Carpatica 19. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.