Rodina Goldberger bola stará kežmarská rodina, ktorá tu pôsobila v 17. až 20. storočí.

Rod pochádzal údajne z Nemecka – zo Saska, na území Slovenska bol v Nitrianskej župe a v Kremnici – odtiaľ prišiel do Kežmarku Michal. V septembri 1697 v matrike sobášov je zápis mien „Michael Goltberger – Juditha Maugsch“. Michal bol senátorom, vyslancom mesta a venoval sa aj obchodným záležitostiam mesta. Keďže nemali s manželkou potomkov, r. 1728 prijali za svojho Dávida Genersicha (? – po 1795), syna Juditinej sestry. Michal s manželkou museli byť veľmi bohatí, lebo Michal financoval zhotovenie kazateľnice do dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku, nápis o tom spolu s rodinným erbom je na kazateľnici. Kazateľnicu nechali po smrti Michala pozlátiť a dekorovať r. 1743 vdova a adoptovaný syn Dávid Goldberger. Dávid sa oženil s Katarínou Sponerovou, mali syna Michala (1733 – 1770) a tri dcéry: Katarínu (1736 – 1739), Juditu, vyd. Lányi a Annu Máriu, ktorá sa vydala za Donáta Várady-Szakmáryho.
R. 1729 sa spomína v Kežmarku aj Matej Goldberger a r. 1818 Imrich (zomrel r. 1850). Imrich si vzal za ženu Kežmarčanku Ľudmilu Sponer. Spolu mali šesť synov a dve dcéry. Najznámejší bol Kornel (1838 – 1897). V mladých rokoch sa na radu strýka Imricha Sponera, husárskeho dôstojníka, dal na vojenskú dráhu. Slúžil vo Viedni r. 1859 ako 21-ročný kadet v 5. jazdeckom pluku, bojoval víťazne v rakúsko-pruskej vojne pri Magente a Solferine, za to bol aj vyznamenaný. Po návrate domov sa staral o svoj majetok, zaujímal sa o prírodovedu a hlavne vtáctvo.
R. 1868 sa rodina premenovala na „Bethlenfalvy“. Kornel sa oženil s Idou Bošňákovou (Bosnyákovou), s ktorou mal tri deti, ale prežil len Ernest (1880 – 1955). Jeho potomkovia žijú dodnes v zahraničí.
Rodinný erb z r. 1635, ktorý je aj nad hrobkou na kežmarskom cintoríne, predstavoval v modrom štíte na zelených vlnách dve strieborné morské panny, držiace kráľovskú korunu. V klenote bola orlica.

Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Majitelia rodových erbov v Kežmarku. In: Historica Carpatica 19. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1988, s. 227 – 259.
BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín. Kežmarok: Vivit 2005;
GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.

AllEscort