Rodina Beck sa spomína už r. 1434. Viacerí jej členovia boli v predstavenstve mesta – napr. v r. 1465 – 66 bol richtárom Ján, senátormi boli r. 1581 Jakub, 1587 Hans, 1644 – 45 Benedikt, r. 1832 Imrich atď.

Mnohí rodinní príslušníci (Eduard, František, Štefan, Imrich atď.) sa venovali v 18. – 19. stor. mydlárskemu remeslu, po nich sa zachoval aj maľovaný vývesný štít z 19. stor. označený menom Františka Becka. Štít je umiestnený v Expozícii meštianskej bytovej kultúry Múzea v Kežmarku na Hlavnom námestí č. 55. Znak má tvar plechového oválu, hore ozdoba v tvare mašle. Na líci olejomaľba anticky odetej ženy, drží veľký biely kváder mydla, pod tým F. BECK. Na rube to isté a text Seifensieder (mydlár). Štít je možno starší a premaľovaný.

Imrich Beck (28. február 1808 Kežmarok – 16. január 1867 Kežmarok), pôvodne tiež mydlár, sa stal r. 1866 mešťanostom Kežmarku.

Eduard Samuel Beck (nacionálie a vzťah k Imrichovi nepoznáme) mal syna Eduarda Juraja (1844 Kežmarok – 1. júl 1917 Kežmarok), ktorý sa so svojimi výrobkami – voskovým a ručným mydlom – zúčastnil na I. spišskej živnostenskej výstave v Kežmarku v dňoch 12. – 20. septembra 1869.

Štefan Beck sa ako mydlár spomína v r. 1864 – 1865, na jeho pečatidle dva oproti sebe stojace levy držia nad sebou pravými labami korunu, ľavé každý opiera o stojaci blok mydla.

Juraj Beck (nacionálie a vzťah k ostatným tiež nepoznáme) mal syna Viktora (9. september 1875 Kežmarok – 27. február 1939 Kežmarok), ktorý r. 1900 založil mäsiarstvo na dnešnej Hviezdoslavovej ulici č. 10. R. 1928 bol prezidentom Spoločenstva kežmarských obchodníkov a živnostníkov. Mal syna Juraja, ktorý prevádzkoval obchod už r. 1930.

Literatúra:
Archívne materiály Nory Baráthovej z Kežmarku.

AllEscort