Dávid Praetorius sa narodil v roku 1577 v Kežmarku a zomrel v roku 1646 alebo 1654 v Kežmarku.
Študoval v rodnom meste na evanjelickom gymnáziu za rektorov Sonntagha, Martha a Mylia. Na protest proti odchodu vyznávača kryptokalvinizmu Jána Mylia do Elblangu odchádza aj Praetorius a študuje tam v rokoch 1598 – 1600. R. 1600 odchádza do Štetína, kde na univerzite r. 1601 obhajuje svoju dišputáciu Disputatio Logica De Categoria Qvalitatis… Titul magistra získal Praetorius na akadémii v Rostocku v roku 1608. Tu aj privátne vyučoval. Po skončení štúdií bol ešte r. 1608 pozvaný za rektora kežmarskej školy, kde pôsobil v r. 1608 – 1646.
Mal pekný vzťah k žiakom – jeho najúspešnejším študentom bol Dávid Frölich, s ktorým si vymenili ďakovné verše a jeho bývalý študent ho nazval ctihodným starcom a najväčším polyhistorom v Uhorsku.
Praetorius so žiakmi chodil do Tatier, písal pre nich príležitostné hry. Ako spomína Frölich, chodievali spolu aj do lesa. Dvakrát do roka so zástavkami a bubnami, čo bola predzvesť niekdajšieho majálesu. V lese narezali prúty, zbierali rastliny a jahody.
Praetorius bol priateľom už Frölichovho zaťa a lekárnika Bartolomeja Bertrama, ten oboch zasväcoval do tajomstiev alchýmie. Keď už Praetorius nemohol chodiť, pretože mal údajne silnú reumu, vynášali ho do záhrady, resp. na priedomie, aby videl Tatry.
Ešte pred smrťou mu vyšla r. 1639 v Levoči kniha Thema de hyeme, oratione recitatum a Samuele Wissowszky Silesio Plesnensi.
Literatúra:
REZÍK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia. Bratislava 1971. SBS IV. Martin: Matica slovenská 1990, s. 535 – 536.