Sorting by

×

Katarína Pošová rodená Bárkány sa narodila 12. apríla 1930 v Kežmarku a zomrela 5. apríla 2008 v Prahe.

Narodila sa v Kežmarku v židovskej rodine architekta a staviteľa Huga Bárkányho a Edity – jedinej dcéry kežmarského bohatého právnika menom Marek (Márk) Szántó. Keď sa Edita dozvedela o jeho náhlej smrti 11. apríla 1930, predčasne porodila svoju jedinú dcéru Katarínu (ako prvé dieťa v skoro dokončenej kežmarskej nemocnici). Potom sa vrátili do Košíc, kde bývali v krásnom novogotickom Jakabovom paláci (na polceste medzi železničnou stanicou a košickým Dómom), ktorý mladomanželom daroval jej dedo Marek Szántó. Otec bol na Katku prísny, matka láskavá. Katka bola počas holokaustu spolu s rodičmi ako štrnásťročná najprv dva mesiace internovaná v košickej tehelni a potom v júni 1944 deportovaná do Osvienčimu, kde naposledy videla svojho otca. Prešla cez niekoľko pracovných táborov v Lotyšsku (Kaiserwald pri Rige, kde zavraždili aj jej matku), Poľsku (Stutthof pri Gdaňsku) a Nemecku (Glöwen pri Berlíne). Písala si denník vo forme listov otcovi. Ten neskôr preložila z pôvodnej maďarčiny do češtiny, doplnila o svoje zážitky (predtým aj potom) a v Prahe ho vydala ako peknú knižku „Jsem, protože musím…“

Po návrate z koncentrákov sa už cítila príliš dospelá, tak sa rýchlo v šestnástich vydala (za študenta, s ktorým sa viezla do Osvienčimu) a zakrátko sa jej narodil syn Juraj. Ako 19-ročná sa s ním odsťahovala do Prahy, znovu sa vydala, narodila sa jej dcéra Jana. V 50. rokoch tam nastúpila do Maďarského kultúrneho strediska, ktorému zostala verná celé desaťročia. Stala sa produkčnou v televíznej fi lmovej tvorbe a tlačovou referentkou v Krátkom fi lme Praha. Predovšetkým vďaka nej sa mohla československá verejnosť zoznámiť s kvalitnými maďarskými filmami – preložila a otitulkovala ich okolo 150. Venovala sa aj prekladom beletrie a divadelných hier (napríklad knihu Imricha Kertésza Človek bez osudu preložila dávno predtým, než jej autor dostal Nobelovu cenu). Od roku 1970 bola maďarsko-českou tlmočníčkou, prekladateľkou a fi lmovou novinárkou. Okrem toho K. Pošová 40 rokov tlmočila na Medzinárodnom fi lmovom festivale v Karlových Varoch. Prekladala prezidentom Václavovi Havlovi a Árpádovi Gönczovi.

Život v koncentračnom tábore značne poznamenal osud K. Pošovej. No aj v tomto prípade tvrdí, že všetko zlé je na niečo dobré. „Nebyť toho, že som tam stratila rodičov, poznamenal ma len pozitívne. Viem si vážiť maličkosti. To, že svieti slnko, že je pekne, že stretávam dobrých ľudí. Keď mi jedlo nechutí, alebo dostanem chuť na niečo dobré, viem si vždy spomenúť, čo pre mňa znamenal krajec chleba. To je refl exia, ktorá má ochráni pred tým, aby mi bolo ľúto niečoho, čo nemôžem mať.“

Literatúra:

BOŽINOVSKÁ, Andrea: Katarína Pošová prišla z Prahy do rodného mesta. In: www.cassovia.sk/korzar/ archiv/ clanok.php3?sub =9.12.2005/13086KV

POŠOVÁ, Katarína: Jsem, protože musím… Praha: Prostor 2003.