Ing. Otto Baltazár Petzval sa narodil 6. januára 1809 v Spišskej Belej a zomrel 28. augusta 1883 v Budapešti v Maďarsku.
Bol bratom významného matematika J. M. Petzvala, nasledoval jeho štúdiá v Kežmarku na ľudovej katolíckej škole (1815 – 1818), na Vyššom gymnáziu v Levoči (1818 – 1825), na Kráľovskej akadémii v Košiciach (1825 – 1828), na Institutum geometricum v Pešti (1828 – 1830). V r. 1835 získava po korepetítorskej praxi matematiky na budapeštianskej univerzite titul inžiniera. V r. 1837 – 1850 je profesorom na katedre matematiky v Institutum geometricum, v r. 1851 – 1857 na Kráľovskej jozefskej technike, v r. 1839 – 1883 na univerzite v Pešti. Vyše 10 rokov je suplujúcim profesorom na katedre astronómie. Je tiež považovaný za zakladateľa katedry astronómie na univerzite v Pešti. V r. 1843 – 1846, 1860 – 1863 je dekanom fi lozofi ckej fakulty, v r. 1858 členom Uhorskej akadémie vied.
Do r. 1852 vyšli jeho práce Vyššia geometria, Náuka o rovnováhe a pohybe, Základy elementárnej matematiky, Vyššia matematika I. – II., Náuka o vodných dielach a stavbách, Hydraulika a hydrotechnika, Populárna mechanika, Teória rovníc vyššieho stupňa. Neskôr vydáva učebnice vyššej matematiky a praktickej geometrie najmä pre gymnáziá a reálne školy, za ktoré dostáva cenu Akadémie vied. Vydáva tiež Príručku pre hospodárov, strojníkov, rušňovodičov a kuričov. Bol vyznamenaný Radom železnej koruny III. triedy.
Literatúra:
CHOMA, Milan: J. M. Petzval. Kežmarok: Jadro 2007.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s. 413 – 420.