Pavol Neckár sa narodil 24. januára 1888 v Skalici a zomrel 29. marca 1975 v Skalici.
V Kežmarku študoval v r. 1902 – 1906 a bol spolužiakom Ivana Stodolu i Martina Rázusa. Na štúdiá spomína takto: „Do kežmarského lýcea chodievali študovať Slováci od nepamäti. Keby sme si prezreli anály ústavu, stretli by sme sa tam s menami vynikajúcich Slovákov… My, Slováci, chodili sme do Kežmarku osvojiť si nemeckú reč. No v tejto dobe nebol už Kežmarok nemeckým mestom, silne podliehal maďarizácii a len v niektorých rodinách sa hovorilo po nemecky. Do tejto doby spadajú prvý výpady väčšinou nemaďarských študentov voči Slovákom… No vtedajší riaditeľ Bruckner sa vedel postaviť proti ultrašovinistickým chúťkam… Inak život študentský v Kežmarku bol milý, veselý. Mesto i okolie sa ozývalo spevom žiactva, profesori boli i vychovávateľmi mládeže a starali sa aj o lacné stravovanie žiactva… Nuž z tej nemčiny sme si mnoho v Kežmarku neosvojili, skôr sme sa naučili od maďarských spolužiakov správnej maďarčine…“
Po štúdiách teológie v Prešporku sa stal evanjelickým farárom, od r. 1931 generálnym tajomníkom evanjelickej cirkvi, ako politik bol signatárom Martinskej deklarácie r. 1918, za sympatie a pomoc SNP bol odvezený koncom marca 1945 do nemeckého koncentračného tábora v Mühlbergu, kde bol až do oslobodenia v máji 1945.
Literatúra:
Memorabilia Lycei Kesmarkiensis. Kežmarok: Sauter 1933. SBS IV. Martin: Matica slovenská 1990, s. 265.