Luchs Július Róbert

Július Róbert Luchs sa narodil 5. februára 1901v Kežmarku a zomrel 16. júla v Korbachu v Nemecku.

Študoval v Kežmarku na gymnáziu, potom za učiteľa v Spišskej Novej Vsi a Opave. Roku 1919 začal učiť v Kežmarku, potom v Podhoranoch (Maltern). Roku 1923 odišiel do Bratislavy, kde prevzal až do roku 1945 aj vedenie karpatskonemeckého vzdelávania. Po násilnom vysídlení Nem cov po II. sv. vojne bol učiteľom v nemeckom Hessensku: v r. 1946 – 1947 vo Weißenborne, 1947 – 1950 v Niederdünzbachu a 1950 – 1962 v Korbachu. Ako krajinský predseda a kultúrny referent Karpatskonemeckého krajanského spolku v Hessensku založil r. 1953 prvú karpatskonemeckú vlastivednú izbu v Korbachu, o ktorú sa staral 25 rokov. Od svojich krajanov zbieral pre múzeum rôzne typické predmety, ktoré si z vlasti priniesli. Neskôr už ako celonemecký spolkový kultúrny referent bol inšpirátorom a zakladateľom Múzea vlasti (Heimatmuseum) a Centrálneho archívu (Zentralarchiv) v Karlsruhe. Bol redaktorom prílohy mesačníka Karpathen-Post (Karpatská pošta) – Jugendruf (Volanie mládeže).

Pre svoju činnosť bol vyznamenaný Zlatou čestnou sponou krajanského spolku (Landsmannschaft ) a Striebornou čestnou sponou Spolku vysídlených (Bund der Vertriebenen). Rozvíjal aktívnu prednáškovú činnosť. Ako básnik, spisovateľ a prednášateľ poukazoval na vlasť, na lásku k nej a na vieru vo vlasť. Svoju najdôležitejšiu úlohu videl v ochrane karpatskonemeckého kultúrneho dedičstva a jeho odovzdávanie mládeži. Ako básnik ospevoval ideu karpatských Nemcov. Jeho lyrika oslavuje kraj starej domoviny, hlavne majestátnosť Vysokých Tatier a život na zemi počas striedania sa ročných období.

Jeho básne vychádzali v mesačníku Karpathen- Post a v ročenke Karpathenjahrbuch. Napísal knihu Wurzel und Krone (Koreň a koruna), 1943; okrem toho písal aj divadelné hry, napr.: Henner und Liselotte (Henner a Liselotte), Korbach 1973; Das Findelkind vom Tränketor (Najdúch pri bráne), Korbach 1979; Der Glockenborn (Zvonový prameň) a Der tapfere Christian (Odvážný Kristián), ktorá sa hrávala v mestách aj na vidieku. Príbehy a články mal v mnohých ročníkoch Karpathen-Post a Karpatenjahrbuch, napr. Die alte evangelische Holzkirche in Käsmark (Starý evanjelický drevený kostol v Kežmarku), Karpathenjahrbuch 12/1961, s. 103; Zipser Kirchen und Kapellen (Spišské kostoly a kaplnky), KP 16/1965, č. 12; Oberzipser Baudenkmäler (Stavebné pamiatky Horného Spiša), KP 18/1967, č. 12; Jakob Kray, KJb 20/1969, s. 66; 700 Jahre Käsmark (700 rokov Kežmarku), KP 20/1969, č. 12; a ďalšie iné.

Literatúra:

KOBIALKA, Hans: Julius Robert Luchs zum 100. Geburtstag. Erzieher und Volkstumspfl eger. In: Karpatenjahrbuch 2001. Stuttgart 2000, s. 253 – 255.

RAINER, Rudolf, P. SDS; ULREICH, Eduard: Karpatendeutsches Biographisches Lexikon, Stuttgart 1988, s. 198.

 

 

AllEscort