Sorting by

×

Martin Longa sa narodil 11. novembra 1882 v Malom Slavkove a zomrel 23. decembra 1959 v Malom Slavkove.

Do ľudovej školy chodil v Kežmarku, do gymnázia v Levoči. Doma gazdoval, v čase hospodárskej krízy šiel pracovať do amerických baní. Po návrate a vzniku Československej republiky sa už r. 1918 stal zakladateľom a neskôr predsedom Slovenského spolku v Kežmarku. Najprv bol členom agrárnej strany, potom členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Za túto stranu bol v r. 1935 – 1939 poslancom Národného zhromaždenia.

V r. 1939 – 1942 bol vládnym komisárom Kežmarku (ešte predtým vykonával funkciu zástupcu kežmarského mešťanostu), avšak nemeckí fašisti s ním neboli spokojní, keďže pomáhal Židom. Najprv vydal 14. novembra 1939 obecné svedectvo pre Lazara Gerhardta, obyvateľa poľského Tarnowa, aby sa so svojou rodinou a kožušníckou dielňou mohol presťahovať do Kežmarku, pretože tu žila jeho nemocná matka, odkázaná na podporu syna. R. 1941 pomohol zadĺženému Židovi Hermanovi Bergmanovi tým, že si u neho pre mesto objednal väčšie množstvo agendových denníkov. Je možné i to, že Longa spolu s obchodníkom Scholtzom pomohol ďalšiemu Židovi Izidorovi Harmannovi tým, že mu spoločne arizovali obchod s textilom, aby ho rodine po vojne vrátili.

Kežmarský týždenník Karpathen-Post napísal ostrý článok proti Longovi, vyčítajúc mu podporu Židov s tým, že jeho počin „protirečí výslovne aj uzneseniam Slovenskej vlády 141/1940, kde sa vyslovene zdôrazňuje, že Židia musia byť vylúčení z hospodárskeho života Slovenska.“ Vyčítajú mu dokonca i to, že sa dal zviezť židovským taxikárom!

Longa bol napokon odstavený, stiahol sa aj z politiky, vládnym komisárom Kežmarku sa stal Slovák Ondrej Pitoňák, po proteste Nemcov Mathias Nitsch, učiteľ a školský inšpektor.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Obdobie holocaustu v kežmarskej tlači. In: Žili medzi nami. Zborník referátov zo seminárov Dní židovskej kultúry v Kežmarku 2002 – 2003. Kežmarok 2003, s. 86 – 94.

NN: Wie Longa das Wirtschaft sleben unserer Stadt entjudet. Karpathen-Post , r. 62, č. 4, 1941.