Július Lojek sa narodil v septembri 1946 v Spišskej Starej Vsi, prirodzenom centre Zamaguria, miniregiónu pod hrebeňom Spišskej Magury.

Po absolvovaní základnej školy študoval od r. 1960 na Strednej priemyselnej škole v Košiciach a v r. 1970 ukončil štúdium na Strojníckej fakulte VŠT v Košiciach. Hneď po ukončení štúdia sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska a patril k zakladateľom prevádzky a neskôr Vagónky Poprad, ktorá dlhodobo riešila mužskú zamestnanosť v regióne. V závode pôsobil v riadiacej funkcii až do r. 1990, kedy bol zvolený za primátora Mesta Spišská Stará Ves. Do práce  vo verejnej správe sa zapojil už v roku 1972, pracoval ako poslanec a člen rady MsNV až do r. 1990. Vo funkcii primátora mesta zotrval štyri funkčné obdobia, až do r. 2006, kedy odišiel do predčasného starobného dôchodku.

Najmä v období, keď bol primátorom mesta, aktívne prispieval k zlepšeniu úrovne spolupráce  vzťahov na severnej hranici medzi občanmi Slovenska a Poľska. Bol medzi tými, ktorí sa usilovali o vytvorenie spoločného slovensko-poľského euroregiónu. Podieľal sa na príprave jeho základných dokumentov a po založení cezhraničného zväzku Euroregión Tatry v r. 1994 sa zapojil do činnosti jeho orgánov. Dlhodobo pracoval v revíznej komisii, jej predsedom zostal aj po odchode zo samosprávy aj vďaka povereniu od Mesta Spišská Stará Ves.

Do funkcie primátora nastúpil v období, keď hraničný priechod Lysý nad Dunajcom – Niedzica slúžil pre malý pohraničný styk. Zložitá administratíva a vybavovanie dokladov bránili rozvoju vzájomných vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi v prihraničnom území. Jeho cieľom bolo dosiahnutie zmeny režimu na uvedenom hraničnom priechode. Túto požiadavku presadzoval na rôznych úrovniach. Prostredníctvom samosprávnych orgánov na slovenskej i poľskej strane, za pomoci Euroregiónu Tatry a ďalších kompetentných sa cieľ podarilo naplniť a hraničný priechod v súčasnosti pracuje v nepretržitej prevádzke a hranicu tu môžu bez problémov prekročiť obyvatelia všetkých krajín s platným dokladom. Šlo o dlhodobý proces, ktorý dospel ku konečnému riešeniu v niekoľkých etapách. Priebežne prinášal i negatíva, najmä v oblasti riešenia dopravnej situácie v blízkosti hraničného priechodu. V konečnom dôsledku však priniesol pozitívny vplyv na rozvoj spolupráce v oblasti kultúry, športu, samosprávy, služieb, obchodu a ďalších oblastí života, ktorý pociťujú najmä obyvatelia žijúci na oboch stranách hranice. viditeľné je najmä zvýšenie návštevnosti regiónu. Rozšírili sa možnosti navštíviť a obdivovať územie, ktoré ponúka krásnu prírodu a možnosť navštíviť turistické centrá na slovenskej i poľskej strane.

Možno to bola náhoda, možno osud, ktorý Júliusa Lojeka priviedol v r. 1970 späť do rodného kraja. Tu prežil podstatnú časť svojho života. Len vďaka tomu mal možnosť podieľať sa na zmenách, ktoré vo vývoji vzťahov medzi ľuďmi žijúcimi na zamagurskej časti slovensko-poľskej hranice možno označiť za zlomové. Vyvrcholenie tohto procesu priniesol záver r. 2007, keď hraničný priechod Lysá nad Dunajcom – Niedzica sa stal minulosťou.

Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Naposledy mu v roku 2016 MsZ v Spišskej Starej Vsi pri príležitosti 70 rokov schválilo a bola mu udelená za dlhoročné pôsobenie v samosprávnych orgánoch mesta ako primátor a poslanec a za rozvoj telovýchovy v meste Cena mesta. Zomrel 03. februára 2017. Česť jeho pamiatke!

Lívia Kredatusová