Lerch Ján

Ján Lerch sa narodil v poslednej tretine 18. storočia v Kežmarku a zomrel 25. marca 1761 v Kežmarku.

Lerchova tvorba nadväzuje na dielo levočského sochára švédskeho pôvodu Olafa Engelholma, v dielni ktorého sa vyučil. Za jeho prvé známe diela sú označované oltár a kazateľnica z dreveného artikulárneho kostola v Liptovskom sv. Kríži, zhotovené v r. 1693. V roku 1704 pre rím. kat. Kostol sv. Ladislava vo Spišskom Štvrtku zhotovil hlavný oltár sv. Ladislava a neskôr bočné oltáre sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho, v r.1714 vyrezal kazateľnicu.

V roku 1718 podpísal zmluvu za 825 fl orénov na rezbársku výzdobu dreveného artikulárneho kostola ev. a. v. v Kežmarku. Kontrakt za ev. a. v. cirkev podpísali Kristián Rochlitz, Daniel Cornides a Ján Topertzer. Pre kostol J. Lerch v rokoch 1717 – 1718 zhotovil kazateľnicu. Náklady za ňu zaplatil kežmarský senátor Michal Goldberger s manželkou Juditou Maukschovou. Tá ju neskôr v r. 1743 spolu s adoptívnym synom Dávidom nechala dekorovať a pozlátiť. Hlavný oltár podľa donačného nápisu dala r. 1718 postaviť kežmarská evanjelická obec a r. 1727 ho dali pozlátiť a premaľovať kežmarský lekárnik Joachim Augustín Weiss s manželkou Martou Várady- Szakmáry.

Prácou dielne Jána Lercha sú rezby maľovaných poprsníc drevených chórov, z nich poprsnica tzv. dievčenského chóru na južnej strane kostola je zdobená hlavičkami anjelov. Lerchovou prácou bude aj rezbárska výzdoba oboch organových skríň, o čom svedčí trúbiaci anjel vo vrchole pozitívu. V Podolínci v r. 1723 vytvoril ambitový hlavný oltár Panny Márie, do stredu ktorého poňal gotickú plastiku Madony z druhej polovice 14. storočia. Rukopis jeho dielne majú aj bočné oltáre sv. Kataríny, sv. Mikuláša – biskupa a rezbárska časť oltára Veraikon. Z konca 20. rokov 18. storočia pochádzajú aj dva Lerchove oltáre sv. Anny a sv. Pavla Pustovníka v rím. kat. Kostole Navštívenia Panny Márie v Kežmarku, umiestnené do polovice 19. storočia vo farskom Kostole sv. Kríža. V roku 1729 pre rím. kat. kostol v Malom Slavkove zhotovil Lerch hlavný oltár sv. Michala Archanjela. Jeho dielom by mohol byť aj bohato vyrezávaný rám bývalého oltára sv. Jána Nepomuckého z rím. kat. Kostola sv. Kríža v Kežmarku.

Lerchova pomerne konzervatívna tvorba kotví v tradícii vrcholného baroka. S obľubou požíva tordované stĺpy, bohatú akantovú dekoráciu s páskou, či s motívmi kvetov a palmových listov. Postavy sú často proporcionálne mierne deformované. Rečniská kazateľníc stavia na karyatídu v podobe anjela.

O súkromnom živote kežmarského mešťana a rezbára Jána Lercha nie je veľa údajov. Vzhľadom na viacero zhodných a podobných mien v matrikách (Lerch, Lesch, Lersch), chýbajúce záznamy, nie je možné určiť dátum jeho narodenia, sobáša, resp. ďaľšie biografi cké údaje. Jediným záchytným bodom je epitaf umelcovej manželky Judity, umiestnený v drevenom art. ev. a. v. kostole v Kežmarku. Zomrela 13. júla 1727. Podľa záznamov v daňových knihách Kežmarku istý Ján Lerch v rokoch 1721 – 1761 vlastnil dom v 3. dvanástine. Zomrel 25. marca 1761. Vzhľadom na vyššie uvedené však nie je isté, že išlo o osobu rezbára Jána Lercha.

Literatúra:

GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark II. Košice – Levoča 1804.

CHMELINOVÁ, K.: Ars inter arma. Bratislava: SNG 2008.

JAVORSKÝ, František.: Kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a kláštor minoritov v Spišskom Štvrtku. Spišská Nová Ves 1998. SBS III. Martin: Matica slovenská 1987, s. 390. ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, sign. IB 9, IB 68, IB 70, IB 75, IB 76.

AllEscort