Sorting by

×

Hieronym Lasky sa narodil v roku 1496 v Lask v Poľsku a zomrel 22. decembra 1541 v Krakove v Poľsku.

Hieronym pochádzal zo šľachtickej rodiny – už jeho otec Jaroslav bol sieradským vojvodcom. Meno si odvodzovali od dedičného rodinného majetku Lask v oblasti Lodže. Hieronym študoval v Taliansku, potom bol v diplomatických službách v Bavorsku, Francúzsku, Anglicku, Dánsku i pri Turkoch. Vstúpil do služieb Jána Zápoľského, ktorý po bitke pri Moháči r. 1526 bojoval s Ferdinandom Habsburským o trón. Zápoľský za to Laskemu r. 1528 daroval kežmarský hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok.

Lasky hneď r. 1531 zálohoval hrad Mikulášovi Minkovičovi, miestodržiteľovi Dolnej Lužice. Ten medzitým obsadil aj ďalšie Laskeho majetky. Obaja šľachtici sa dostali do konfl iktu, na čo zasiahol poľský panovník Žigmund a kežmarský hrad obsadil pre seba. Záujem poľského panovníka o Kežmarok si možno vysvetliť iba snahou rozšíriť ukoristené spišské územia, a nie ospravedlnením, že sa snažil urobiť poriadok s oboma pánmi.

Celú záležitosť napokon vyriešil Lasky: vyplatil Minkoviča a od leta 1532 sa natrvalo usadil v Kežmarku. Neskôr sa stal tiež sedmohradským vojvodcom, spišským županom, chorvátskym bánom. Voči mešťanom sa správal priateľsky, avšak pokračoval v zálohovaní mestských majetkov, požičiaval si peniaze a cennosti od mesta i od cirkvi. Kežmarčania však nereptali: hlavné bolo to, že im ich pán pomáha v bojoch proti Levoči.

Levoča a Podolínec, ako jediné mestá na Spiši, vlastnili právo skladu, podľa ktorého mohli zastavovať okoloidúcich cudzích obchodníkov a donútiť ich v meste predávať istý čas svoj tovar. Kežmarok toto právo nemal, no napokon ho získal podvodom. Keď r. 1433 napadli mesto husiti, zástupcovia mesta napísali cisárovi Žigmundovi, že im zhoreli všetky mestské práva. Cisár si vyžiadal zoznam práv na ich opätovné potvrdenie. Do zoznamu Kežmarčania uviedli aj právo skladu. Nič netušiaci panovník potvrdil v r. 1435 Kežmarku zoznam všetkých predložených práv, teda aj právo skladu. Netušil, že medzi oboma poprednými spišskými mestami nastane vyše storočná vojna. Boje sa vyostrili práve za čias Hieronyma. Bezprostredným podnetom bol odkaz z Levoče: vraj z Kežmarku raz budú dobré kapustniská pre Levočanov… Navyše Levoča podporovala Ferdinanda – Zápoľského protivníka.

Od 1. mája 1532 do januára 1533 zaútočili Kežmarčania 38-krát na Levoču. Niet divu, že dobový levočský kronikár Spervogel nazýva Kežmarčanov „latrones de Kesmark“ – zbojníkmi z Kežmarku a ľud na Spiši sa modlí takúto modlitbu: „Pane Ježišu Kriste, ochraňuj nás pred príchodom Jána Zápoľského, Petra Perényiho, Hieronyma Laskeho, Petra Kostku (všetko Zápoľského prívrženci) a iných nepriateľov našej zeme.“ Lasky využíval svoje výpady aj na politické ciele – dobyté mestá a obce nútil prejsť na stranu Zápoľského. Pri svojich výpadoch na Spiš a Šariš ukoristil viac než 160 kostolných zvonov a dal z nich liať delá. Kežmar• 183 ku však nepomáhal zadarmo – za odmenu dostal mnohé majetky mesta: dediny, pozemky, lesy, ba i peniaze.

Keď sa Zápoľskému prestalo dariť, Lasky začal váhať. O chystanej zrade sa dozvedel aj Zápoľský a Laskeho dal r. 1534 do väzenia, odkiaľ bol prepustený až r. 1535 na príhovor poľských pánov. Lasky hneď po prepustení odcestoval do Viedne k cisárovi Ferdinandovi. Ten ho vzal na milosť, ponechal mu všetky majetky, ba prijal ho aj do svojich diplomatických služieb a poslal ho za tureckým sultánom v snahe uzavrieť mier. Sultán však Laskeho uvrhol do väzenia, pretože Ferdinand nechcel pristúpiť na jeho podmienky. Z väzenia sa síce dostal, ale onedlho umrel – tradovalo sa, že ho Turci otrávili.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum 2004.

HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. Letopis Matice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.

LIPTÁK, Johann: Alchimisten, Gottsucher und Schatzgräber in der Zips. Kežmarok: Sauter 1938.

MELZER, Jacob: Biographien berühmter Zipser. Košice, Ellinger 1832.

Polski slownik biografi czny XVIII. Wroclaw – Warszawa – Kraków 1973.

VENCKO, Ján: Dejiny štiavnického opátstva na Spiši. Ružomberok 1927.