Albert Lasky sa narodil v roku 1536 v Kežmarku a zomrel v roku 1605 v Poľsku.

Po svojom otcovi Hieronymovi, majiteľovi kežmarského hradu, zdedil nielen majetky, ale aj fi – nančné problémy: veľa cestoval, prijímal hostí, najímal si žoldnierov. Albert si dokonca zavolal z pražského kráľovského dvora dvoch anglických alchymistov Johna Deeho a Eduarda Kelleyho, aby mu vyrobili zlato, striebro a kameň múdrosti. Pravda, výsledok nebol žiadny. Lasky mestu šesťnásobne zvýšil dane (ročne sa platilo už 600 zlatých, pričom cena meštianskeho domu sa v tom čase pohybovala od 26 do 55 zlatých), požičiaval si od mešťanov ďalšie peniaze a podobne ako otec zálohoval mestské majetky.

Albert veno po nebohej prvej žene rozmrhal a napokon sa rozhodol oženiť s bohatou poľskou vdovou Beatou Ostrogskou-Koscieleskou, hoci bol od nej o takmer 20 rokov mladší. Snaha privlastniť si jej majetok a zbaviť sa starnúcej ženy bola rýchlo vyplnená. V prvom roku manželstva, roku 1565, sa Beata vybrala do Tatier k Zelenému plesu – údajne tam šla bez manžela. Jej výlet bol prvým známym výletom v histórii Vysokých Tatier. Hneď po návrate domov ju manžel vyhlásil za nemravnicu a uväznil v jednej zo svojich hradných veží, kde ostala asi šesť rokov. To mu nebránilo v tom, aby sa oženil aj po tretíkrát – r. 1573 si vzal Francúzku Sabinu de Seve.

Albert Lasky si ešte r. 1571 požičal od Jána Ruebera 10 000 zlatých a potom ešte 32 000 zlatých. V tej hodnote mu dal do zálohu aj hrad a mesto Kežmarok. Lasky dlh včas nevyplatil a dočasným majiteľom hradu i mesta sa stal Rueber. • Hrad počas jeho zemepanstva r. 1575 vyhorel a bolo ho treba opraviť. Rueber požiadal Laskeho, aby mu vrátil aspoň časť peňazí. Ten však nemal žiadnu hotovosť, a tak Rueber musel r. 1577 zálohovať hrad a mesto za 12 000 zlatých Stanislavovi Turzovi z Betľanoviec. Peniaze síce do termínu vyplatil, ale hneď potreboval ďalšie na verbovanie žoldnierov. A tak r. 1579 za 42 000 zlatých zálohoval mesto a hrad s ďalšími majetkami trnavskému kupcovi Šebastiánovi Tökölimu. Rueber tak urobil bez vedomia Laskeho, ktorý sa vybral za Tökölim. Výsledok ich schôdzky bol taký, že aj Lasky si požičal od Šebastiána 18 000 zlatých s tým, že ak sa Tökölimu do troch rokov nevráti celá vypožičaná suma – t. j. 60 000 zlatých, Kežmarok prepadne v prospech Šebastiána. O tom zase nevedel Rueber a oboch napadol, nič však nedosiahol.

Keďže napokon ani jeden dlžník peniaze nevrátil, stal sa majieľom hradu Šebastián Tököli. Lasky sa pokúsil získať majetky späť vojenskou silou a napadol za pomoci meštianstva hrad. Tökölimu prišla pomoc v podobe cisárskej posádky z Levoče. Lasky bol nútený odísť do Poľska a nikdy viac sa do svojho rodného mesta nevrátil.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum 2004.

HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. Letopis Matice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.

LIPTÁK, Johann: Alchimisten, Gottsucher und Schatzgräber in der Zips. Kežmarok: Sauter 1938.

MELZER, Jacob: Biographien berühmter Zipser. Košice, Ellinger 1832.

VENCKO, Ján: Dejiny štiavnického opátstva na Spiši. Ružomberok 1927.

 

 

AllEscort