Beata Laska rod. Koscieleska sa narodila medzi 6. a 20. septembrom 1515 v Krakove v Poľsku a zomrela po 24. júli 1576 v Košiciach.

Tradovalo sa, že Beata pochádzala z lôžka poľského kráľa Žigmunda Starého a jeho najmilšej dvornej dámy Kataríny Telničanky, ktorá pochádzala z Moravy. Preto bola Beata vychovaná aj na kráľovskom dvore. Vydala sa za bohaté knieža Iľju Ostrogského a po jeho smrti zdedila obrovské majetky. Ostala jej dcéra Alžbeta, zvaná aj Halška (1539 – ?)

V tom čase bol majiteľom kežmarského hradu tiež Poliak Albert Lasky, ani nie 30-ročný vzdelaný, svetaznalý mladík, ktorý zdedil vlastnosť predkov – mrhanie peňazí. Nevedno, ako sa dopočul o pani Beate (či sa zoznámili náhodne), ale ich stretnutia poznačilo vzájomné porozumenie. Beata, ktorá sa blížila k päťdesiatke, uverila rečiam prešibaného mládenca a podala mu svoju ruku k spoločnému životu. V dobových šľachtických rodinách to nebolo nič mimoriadne. Jej dcéra už bola vydatá, hoci tiež prežívala viacero dobrodružných manželstiev.

Beata Laska pri príchode do Kežmarku ostala nadšená – učarovala jej krása blízkych Tatier. Márne však lákala manžela do týchto hôr – Albert mal iné záujmy. Na jeho kežmarskom hrade sídlili anglickí alchymisti, ktorí mu sľúbili vyrobiť zlato, striebro, drahokamy i kameň múdrosti… A tak sa pani Laska vybrala do Tatier sama v spoločnosti kežmarských mešťanov, zrejme aj pedagógov kežmarskej školy, ktorí boli so svojimi žiakmi častými návštevníkmi Tatier. Smerovali pravdepodobne k Zelenému plesu. Dobová kežmarská daňová kniha medzi inými zápismi totiž uvádza: „Pani Laska našla veľké zaľúbenie v tomto kraji a na Turíce roku Pána 1565, sprevádzaná mnohými mešťanmi, odcestovala do hôr.“

Pani Laska na túto odvahu, ktorá sa v tej dobe považovala za nemravnosť, kruto doplatila. Netušila, že Albert už dávno rozmýšľa o tom, ako získať jej majetky a súčasne sa zbaviť o 20 rokov staršej manželky. Beatin výlet mu prišiel veľmi vhod a využil ho ako príklad nemravnosti. Daňová kniha pokračuje v zápise: „Keďže sa pani Laska previnila proti zásadám mravnosti, dal ju jej manžel Albert Lasky zavrieť do najpevnejšej veže svojho hradu.“ Dal ju zamurovať do miestnosti hladomorne, kde mala jedným okienkom výhľad na Tatry a druhým okienkom jej podávali stravu. Tu ostala šesť rokov a vyslobodil ju nový majiteľ hradu Rueber. Podľa poľských historikov ju mal prepustiť r. 1576 už tretíkrát ženatý manžel a povoliť jej odchod do Košíc, čo je však menej pravdepodobné.

V súčasnosti hlavne poľskí historici tvrdia, že na výlet do Tatier šli obaja manželia spolu. Dnes sa už nedozvieme, aká bola skutočná pravda, ale faktom je, že Beata Laska bola väznená prakticky až do svojej smrti a Albert Lasky jej majetok rozmrhal natoľko, že prišiel aj o kežmarský hrad.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum 2004. GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804. Polski slownik biografi czny XVIII. Wroclaw – Warszawa – Kraków 1973.

AllEscort