JUDr. Miloš Krno as narodil 25. júla 1922 v Bratislave a zomrel 21. júla 2007 v Bratislave.

Detstvo prežil v Nemeckej – dnes Partizánskej Ľupči. Do 1. ročníka nemeckého gymnázia v Kežmarku mal nastúpiť ako desaťročný, avšak ako prvák sa neuvádza ani r. 1932, ani 1933. Vedený je od 2. ročníka školského roku 1934 – 1935. Do nemeckého gymnázia chodil v 2. – 6. ročníku, 7. a 8. ročník absolvoval na miestnom slovenskom gymnáziu, kde maturoval r. 1941.

O kežmarských štúdiách Miloša Krna sa dozvedáme z knihy jeho spomienok Hory, rieky, ľudia (Bratislava, Slovenský spisovateľ 1984). V 1. ročníku, v ktorom mal stráviť iba pol roka (možno preto sa nespomína v súpise žiakov), býval v rodine riaditeľa dievčenskej meštianky Otta Brucknera na dnešnom Hradnom námestí č. 24. Druhý polrok 1. ročníka strávil v škole v Ľupči. V 2. ročníku sa ubytoval na starej kežmarskej adrese a zrejme tam ostal dlhšie.

Na Kežmarok spomína takto: „Na námestí predával turecký med a lacné zákusky z kokosovej múky obchodník s beľmom na oku. Nič to, že páchli údenými sleďmi i petrolejom, aj tak mi chutili… Na korze mal Kneisel obchod s cukrovinkami – za 60 halierov som si kupoval raz za dva týždne úlomky z dobošiek. Výklad u holiča mal dierky na vetranie. Koľko chrústov sme tade napúšťali ľuďom naprotiveň. Podlubie pri kine – báli sme sa ním prejsť. Verili sme, že nám privolá v škole pätorku…“

Keď Krno prestúpil na slovenské gymnázium, presťahoval sa na niekdajšiu Nádražnú (dnes Slavkovskú) ulicu č. 28 – do budovy nákladnej stanice. Tu začal so spolužiakmi Jánom Krausom, Matejom Andrášom, Dušanom Faškom a šikovným výtvarníkom Egonom Haugom vydávať časopis Tatran – samovzdelávací krúžok toho istého mena existoval už od r. 1933. Prvé číslo vyšlo v septembri 1939 – posledné v júni 1940. Vydávanie študentských časopisov zastavilo ministerstvo školstva. Do Tatranu prispievali študenti z celého Slovenska, zo známejších napr. Krista Bendová, Ján Kákoš, Severín Zrubec atď. Napriek zákazu vydávania časopisu Krno so spolužiakmi zostavil a vydal v Kežmarku r. 1940 nákladom Tatranu Zborník najmladších slovenských autorov, kde publikovali napr. neskôr známi literáti Milan Kraus, Ctibor Štítnický, Miro Procházka, Ivan Teren atď.

Krno spomína na profesora Grosza – „nechcel sa klaňať Tretej ríši, veď bol synom Tatier“, na profesorku Turcerovú-Devečkovú, ktorá ho učila súkromne ruštinu i na literárny salón v dome školského inšpektora Korscha. Ale spomienky Krna z r. 1939 boli aj trpké: „V čiernych gumených plášťoch vyrukovali do ulíc miestni hitlerovci. Beleli sa im podkolienky, černeli hákové kríže na rukávoch. Do výkladov židovských obchodov leteli skaly… Hrmelo zborové: Juden raus! (Židia von!) Rečnili gardisti proti Židom, Čechom, boľševikom a neznabohom, ďakovali nebesám, že je Slovák pánom na svojej hrude…“ (Do r. 1938 neboli v Kežmarku žiadne útoky proti Židom).

V štúdiách pokračoval Krno na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže a neskôr aj do SNP. Po vojne pôsobil na Veľvyslanectve ČSR v Moskve, po návrate bol redaktorom Pravdy, Obzoru socializmu a napokon ústredným dramaturgom Slovenského fi lmu. Od roku 1977 pôsobil ako slobodný umelec.

Svoju literárnu dráhu začal písaním veršov, potom sa sústredil na prózu, vydal okolo 40 kníh. Jeho romány boli preložené do 11 jazykov. Písal aj filmové scenáre. Prekladal poéziu a prózu z nemčiny a ruštiny.

Literatúra:

KRNO, Miloš: Hory, rieky, ľudia. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1984. Zborník najmladších slovenských autorov 1940. Kežmarok: Tatran 1941.

 

AllEscort