Pavol Kray ml. sa narodil 3. alebo 5. februára 1735 v Kežmarku a zomrel 19. januára 1804 v Pešti v Maďarsku.

Vnuk popraveného kežmarského richtára Jakuba Kraya študoval v Kežmarku, Banskej Štiavnici, kde sa venoval matematike a vedám, potrebným k vojenstvu, na univerzitu chodil vo Viedni, kde získal inžiniersky diplom. Tu prestúpil aj na katolícku vieru, ktorá bola v tom čase podmienkou pre vykonávanie vyššej vojenskej funkcie. V r. 1754 sa stal kadetom v pešom pluku grófa Hellera a zúčastnil sa na štyroch bitkách. Bojoval v sedemročnej vojne s Pruskom v r. 1756 – 1763, kde bol aj ťažko ranený, ale vrátil sa do armády. Tu dosiahol prvý úspech. Pri útoku na pevnosť Glatz sa prebil ako prvý vojak do pevnosti, vzal od veliteľa pevnosti kľúče a odovzdal ich svojmu veliacemu generálovi Laudonovi. Generál navrhol mladého vojaka na vyznamenanie Radu Márie Terézie. R. 1778 bol Kray vymenovaný za majora (uvádza sa však aj rok 1772). Ako dôstojník sa dostal do Talianska, Galície, Čiech, nakrátko do Bardejova, kde bol pod jeho dozorom r. 1782 postavený most (hovorí sa aj o hlavnej ceste), ktorého stavba upútala cisára Jozefa II. natoľko, že Kraya vymenoval za podplukovníka 2. sikulského pohraničného pluku.
R. 1784 vypuklo v Sedmohradsku roľnícke povstanie pod vedením Hóru a Klosku. Potlačilo ho vojsko pod vedením Kraya, pričom zajal oboch veliteľov. Za tieto zásluhy bol 1785 vymenovaný za plukovníka. • 1788 sa začala zase vojna s Turkami. Kray sa na nej zúčastnil ako veliteľ brigády v oblasti Rumunska pri meste Krajova. Za úspechy v boji s Turkami získal od panovníka r. 1792 barónsky titul s predikátom „de Krajova“. V erbe mal v modrom štíte na zelenom trojvrší zlatého leva, v pravej labe mal striebornú šabľu, v ľavej zlatý štít. Na barónskej korune nad štítom boli tri klenoty: sprava v modrom dolománe v červených nohaviciach a zelenom turbane Turek, v ruke mal zástavu s konským chvostom, naľavo bol sedmohradský bojovník v čiernej čapici, v pravej ruke mal kosu a v strede bol lev ako na štíte.
R. 1793 začala vojna s Francúzskom. Zavolali do nej aj Kraya – za ďalšie úspechy dostal r. 1794 vojenský kríž Radu Márie Terézie a r. 1796 bol vymenovaný za poľného maršala. R. 1797 na rozkaz panovníka odišiel do Talianska. Nato vypukla druhá vojna s Francúzskom a bojovalo sa o územie Talianska. Kray opäť slávil úspechy – napr. známe dobytie mesta Mantova veľkolepo oslávilo aj jeho rodné mesto Kežmarok dňa 1. septembra 1799. Vypálilo oslavné salvy, mestskí vojaci pochodovali po námestí so zástavami a muzikou, v katolíckom kostole sa konala slávnostná bohoslužba, zasadol richtár a senátori, slávnostne vyzdobený bol rodný dom Kraya na Hlavnom námestí č. 47, na námestí sa postavil akýsi víťazný oblúk a mesto bolo aj slávnostne osvetlené 3 000 lampami. Ale ako dobový svedok – historik Kristián Genersich píše, osvetlenie nevydržalo dlho, len do pol ôsmej večer, pretože bolo zlé počasie, prišla silná búrka, dážď rozohnal ľudí a vyhasol lampy (žiaľ, nie je známe, aký bol zdroj svetla v lampách). Ale mnohým to neprekážalo a pokračovali v zábave.
Táto búrka akoby signalizovala, že po časoch úspechov môže prísť aj pád. R. 1800 prevzal Kray načas hlavné veliteľstvo armády, avšak práve vtedy sa mu prestalo v boji proti Francúzom dariť, prehral niekoľko bitiek a obsadené talianske územia muselo jeho vojsko opustiť. Z týchto dôvodov položil (alebo musel položiť?) velenie a odišiel z vojenského života. Ešte r. 1800 dostal panstvo Topola v Báčke, kde sa na krátky čas usadil. K svojmu predikátu pridal aj „de Topola“. Umrel v Pešti a tam je aj pochovaný. Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome bola odhalená 26. júla 1888. Preklad nemeckého textu znie: „Rodný dom armádneho generála Pavla Kraya, narodeného 1735. Venoval dôstojnícky zbor jeho pešieho pluku č. 67.”
Literatúra:
KRAY, István, ifj .: A Kray család története és leszármazása. In:Közlemények Szepes vármegye múltjából, r. 5, 1913, s. 234 – 249.
MELZER, Jacob: Biographien berühmter Zipser. Košice: Ellinger 1832.
WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves: Schmidt 1901.

AllEscort