Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši a zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach.
Do škôl chodil doma, v Gemeri, potom z levočského lýcea prešiel na kežmarské lýceum. V Kežmarku študoval len v jednom školskom roku 1841/1842 a bol študentom 3. ročníka teológie. Jeho spolužiakmi boli Slováci, Srbi, Maďari i Nemci. Kráľ prišiel do Kežmarku ako uvedomelý slovenský študent, bol predplatiteľom slovenského almanachu Nitra a horlivým čitateľom kníh knižnice Ústavu reči česko-slovenskej v Kežmarku, ktorý vznikol r. 1838. Je pravdepodobné, že Kráľ bol aj členom Ústavu, avšak zoznam členov a zápisnice z tých čias neexistujú. Z Kežmarku prešiel Kráľ do Bratislavy, kde sa stal jedným z blízkych priateľov profesora Ľudovíta Štúra. Po štúdiách sa stal advokátom. Básne začal písať už v Bratislave a právom je považovaný za najrevolučnejšieho básnika štúrovskej generácie, ktorý burcoval nielen slovami, ale aj skutkami. Zúčastnil sa na revolúcii v r. 1848/49.
Literatúra:
BRTÁŇ, Rudolf: Janko Kráľ v Kežmarku. In: Nové obzory, r. 9, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1967, s. 229 – 248.