Komunistický režim na Slovensku uzatvoril hranice a mnohí sa stali obeťami prenasledovania agentmi Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Kto nesúhlasil s vtedajším režimom bol pokladaný za nepriateľa štátu a vyvrheľa spoločnosti. Zaujímavý príbeh z tých čias sa písal aj v našom meste, kde ako stavebný robotník pracoval gréckokatolícky kňaz Sergej Kovč.

Sergej Kovč sa narodil 29. augusta 1911 v Pidvoločiskách na Ukrajine do rodiny kňaza. Starý otec Grigorij zahynul ako vojenský kaplán. Otec Sergeja Kovča dobrovoľne nastúpil do koncentračného tábora, kde svoj život venoval pomoci druhým a bol umučený tak, že ho spálili v kremačnej peci, a neskôr bol cirkvou za tento svoj obetavý čin vyhlásený za blahoslaveného.

Zápis o Sergejovi Kovčovi, ktorý podľa záznamu pracoval v stavebnom podniku v Kežmarku, nachádzame v jednom z mnohých spisov ŠtB, ktoré boli o ňom spísané: „Dňa 25. septembra 1966 sa zišiel Prameň (meno agenta ŠtB) pred kostolom v Tatranskej Lomnici s bývalým rímskokatolíckym farárom Sergejom Kovčom, ktorý býva v Tatranskej Lomnici a pracuje v Kežmarku. Prameň sa menovaného spytoval, či nehovoril s bývalým biskupom Hopkom, ktorý pred nedávnom bol vo Vysokých Tatrách a je ubytovaný v charitnom dome. Kovč bol týmto prekvapený a poznamenal, že škoda, že nevedel o jeho pobyte biskupa Hopka v Tatrách, že rád by sa bol s ním stretol. Požiadal Prameňa, že až by menovaný znovu do Tatier došiel, aby mu dal o tom vedieť s čím Prameň aj súhlasil.“ V zápise sa nachádzalo mnoho gramatických chýb a taktiež nepresností. Sergej Kovč bol totiž gréckokatolíckym kňazom, ktorý sa rozhodol kňazskú vysviacku prijať ako celeps, čiže neženatý, čo značne pre nevzdelaného agenta ŠtB v cirkevnej problematike bolo mätúce.

V každom zo zápisov ŠtB môžeme nájsť aj úlohu a ďalšie opatrenie. Úlohou v spomínanom zápise zo dňa 25. septembra bolo zistiť, s ktorými bývalými farármi má Kovč styky, aký majú postoj k súčasnému cirkevnému dianiu a či aj on samotný vykonáva náboženské obrady. Opatrenie, ktoré si po tomto stretnutí Prameň zapísal, bolo preverenie, či Kovč vykonáva náboženské úkony v obci Ihľany, ako to bolo zistené cestou dôverníka Hrinku.

Na zaslúžený odpočinok odišiel otec Sergej v roku 1999. Počas dôchodku mnoho času trávil medzi svojimi veriacimi v Ihľanoch. Zomrel 9. novembra 2000 o 14.45 hod. v Prešove, v byte rodiny Pavlovských, ktorí ho dochovali a starali sa počas posledných chvíľ jeho života a aj po jeho smrti často spomínali na múdreho kňaz spod Tatier. „Raz na Štedrý deň ma poprosil, aby sme s manželom našli všetky sviečky, čo sú na fare a išli ich popáliť na hroby farníkov, na ktorých sa už rokmi zabudlo. Otec Sergej vtedy podotkol, že na tieto veľké sviatky by nemal byť nikto sám,“ spomína pani Pavlovská. Mnohé z histórie nám však ostáva skryté. Podľa niektorých zdrojov bol aj tajne vysväteným gréckokatolíckym biskupom, to sa však už nedozvieme. Jeho otec trpel hnedý teror v nacistickom koncentračnom tábore, on sám zažil červený teror, keď ho prenasledovali agenti ŠtB. Dnes na oboch spomíname ako na hrdinov svojej doby.

Ondrej Miškovič

AllEscort