Kovalčík Štefan

Štefan Kovalčík sa narodil 23. mája 1921 vo Švábovciach a zomrel 22. októbra 1973 v Bratislave.

Rodáka zo Šváboviec po presťahovaní do Kežmarku uchvátili okolité lesy bohaté na sneh, tak nečudo, že skúšal šťastie na bežeckých lyžiach vlastnej výroby. Od chlapčenských rokov ho to ťahalo do Tatier a po vyučení za murára si prostriedky na pestovanie svojho obľúbeného športu zaobstarával ako nosič. V roku 1938 pracoval ako nosič na Skalnatej chate pod Skalnatým plesom, neskôr v rokoch 1939 – 1942 na Votrubovej chate.

S aktívnou činnosťou začínal v kežmarskom Klube slovenských turistov a lyžiarov a plných päť rokov reprezentoval mesto Kežmarok. V roku 1942 vzniká v rámci Oddielu armádnych pretekárov (OAP) lyžiarsky odbor, ktorého členom sa stáva i Štefan Kovalčík, kde preteká až do roku 1944. Dňa 10. 2. 1945 vstúpil do I. československého armádneho zboru. Pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša utrpel ako prieskumník ťažké poranenie hlavy.

Po II. svetovej vojne sa vrátil do Tatier a začal pracovať na Chate pri Zelenom plese, kde pomáhal svojmu bratovi Jánovi. Jeho murárske zručnosti pomohli zmeniť tvár už vtedy šesťdesiatročnej chaty. Po svojom bratovi preberá štafetu na chate práve Štefan. Tu v rokoch 1945 – 1953 naberá kondíciu využitú v bežeckom lyžovaní ako československý reprezentant. Už po troch sezónach začal na Folvarskej poľane so stavbou vlastnej chaty. Politické udalosti, ktoré nasledovali, ho však prinútili prácu prerušiť.

Prvý významný športový úspech dosiahol na majstrovstvách republiky roku 1946 v Banskej Bystrici, keď v štafete 4 x 10 km spolu s Budzákom, Šoltésom a Hudáčkom obsadil tretie miesto. V roku 1948 reprezentuje ČSR na zimných OH v Sankt Moritzi v behu na 18 km a v štafete 4 x 10 km, ktorá v zložení Kovalčík – Balvín – Zajíček – Cardal obsadila ôsme miesto. Na OH v roku 1952 v nórskom Oslo znova štartoval v behu na 18 km. Až po pätnásty km bežal s Nórom Stokkenom, ktorý patril medzi svetovú elitu, potom mal Kovalčík pád a preteky nedokončil. V štafete 4 x 10 km v zložení Šimunek – Kovalčík – Melich – Cardal si zopakovali ôsme miesto z predchádzajúcich olympijských hier.

Od 1. októbra 1957 začína pracovať ako chatár na Kežmarskej chate, kde pôsobí až do roku 1966. Roku 1950 je jedným so zakladajúcich členov Horskej služby a v rokoch 1954 – 1956 bol prvým predsedom celoštátnej organizácie Horskej služby. V roku 1955 získava titul majstra športu. V roku 1968 z Vysokých Tatier sklamaný odchádza… Poslednou spomienkou na Štefana Kovalčíka v Tatrách je meno poľany, na ktorej stáli základy jeho vysnívanej chaty. Už ju nenazývajú Folvarská, ale častejšie Kovalčíkova.

Literatúra:

GREXA, J. – NOVÁK. M.: Naši olympionici, Bratislava 1978.

MRÁZIK, F.: Strechy nad oblakmi. Český Těšín 2006.

TEREZČÁK, J.: Dejiny lyžovania na Slovensku (1860 – 1944). Poprad 1997. Archívne materiály Vladimíra Jančeka z Kežmarku.

AllEscort