Leo Kováč (Kovács) sa narodil 3. marca 1910 v Brezovom a zomrel 2. októbra 2002 v Kežmarku.

Narodil sa v židovskej rodine v Brezove pri Giraltovciach. Onedlho musel jeho otec narukovať, a tak ho vychovávala len jeho matka Jolana, rod. Herzová (1884 – 1961). Koncom I. svetovej vojny (1918) padol jeho otec vo vojne a je pochovaný v rumunskom Lugoji. S matkou Jolanou a so staršou sestrou Margarétou sa presťahovali do Kežmarku. Základné vzdelanie dostal Leo v Budapešti a v Kežmarku; vyššie v Dečíne a v Bodenbachu v Nemecku. Stal sa autokonštruktérom. Roku 1942 sa oženil s Kežmarčankou Reginou Schlossovou (nar. 14. apríla 1919).

Po vydaní Židovského kódexu pred začatím deportácií sa spolu ukryli v dome, ktorý im tajne prepustila kežmarská rodina nemeckého pôvodu – Loischova. Susedia ich prezradili, ale pred gestapom sa im podarilo ako zázrakom v poslednej chvíli ukryť. Potom si našli nový úkryt v dome rodiny Žihalovej na Továrenskej ulici, neďaleko nemeckých kasární. Tam prežili koniec svetovej vojny, od povstania augusta 1944 až do oslobodenia Kežmarku v januári 1945, ale útrapy dlhého pobytu v úkryte veľmi poznačili hlavne manželkino zdravie. Svoj dom našli už vyrabovaný, a tak len vďaka dobrým ľuďom prežili toto ťažké obdobie. Mnohí z príbuzných zahynuli v „lágroch“, z manželkinej strany boli zavraždení rodičia a 9 súrodencov so svojimi rodinami, len dvaja bratia sa vrátili. Matka pána Kováča – Jolana a sestra Margaréta prežili ukrytí v Ľubici.

Po vojne si na Hlavnom námestí č. 32 otvorili obchod s parfumériou, avšak ten bol po r. 1948 zoštátnený, a tak potom pracoval Leo Kováč v Okresnom stavebnom podniku ako operatívny plánovač až do roku 1973, keď odišiel do dôchodku. Jeho manželka tam od roku 1961 pracovala ako vedúca jedálne. V roku 1946 sa im narodil syn Ivan, ktorý emigroval v 1968 do Izraela a neskôr do Kanady, stal sa architektom a teraz žije so svojou manželkou Lindou vo Washingtone v USA. Má dve deti – Michaela (1975) a Shoshanu (1977). Dcéra Jana (nar. 1948) je stredoškolskou profesorkou, získala titul PhDr. a je od roku 1993 riaditeľkou gymnázia v Košiciach. Má dve deti – Róberta (1973) a Andreu (1975).

Pred II. sv. vojnou tvorili Židia zhruba jednu šestinu obyvateľstva (okolo 1 000), po vojne sa ich vrátila len hŕstka, žilo ich tu už len okolo 100. Postupne aj mnohí z nich odišli, väčšina v roku 1968. Tak sa pán Kováč stal ako jeden z posledných Židov v meste správcom židovského cintorína. Bol tak kontaktnou osobou pre mnohých, ktorí prišli navštíviť hroby svojich príbuzných. Mal vynikajúcu pamäť a ešte vo svojom vysokom veku rád poslúžil ako žijúca kronika, hlavne židovských kežmarských rodín. Zomrel vo veku vyše 92 rokov a je pochovaný na židovskom cintoríne v hrobe svojho starého otca Arie Herza.

Literatúra:

A legújabb kor lexikona. Budapešť: 1934, s. 74.

Archívne materiály Mikuláša Liptáka z Kežmarku.

Spomienky dcéry Jany Teššerovej z Košíc.

 

AllEscort