Sorting by

×

Elemír Köszegy-Winkler sa narodil 1. februára 1882 v Ružomberku a zomrel 4. septembra 1954 v Budapešti v Maďarsku.

Otec Emanuel Winkler (1843 – 1904), matka Elsa, rodená Wielandová. Mal 4 bratov a 3 sestry. Manželka Matilda bola rodená Meinholdtová.

Študoval v Bratislave právo a následne budapeštiansku školu modelového kreslenia a výtvarnú akadémiu vo Viedni. Po ukončení štúdia pôsobil niekoľko rokov ako úradník ministerstva kultúry a školstva v Budapešti. V r. 1908 – 1914 zastával funkciu tajomníka inšpektorátu štátnych múzeí a knižníc. Súbežne zachycoval na kresbách a maľbách architektonické pamiatky Slovenska. V r. 1914 – 1918 bol riaditeľom košického múzea. Od roku 1919 do r. 1923 žil v Tatranskej Polianke, neskôr sa usadil v Levoči (1923 – 1935), kde pôsobil ako tajomník Spišskej historickej spoločnosti a hlavný redaktor Szepési hiradó. Pre svoje sympatie k horthyovskému Maďarsku musel opustiť ČSR a od roku 1937 až do svojej smrti žil v Budapešti, kde bol v rokoch 1939 – 1945 riaditeľom Umelecko-priemyselného múzea.

Vo svojom maliarskom prejave vychádzal z Medňanského. Tvoril naturalistické fi gurálne kompozície, veduty a krajiny, kde sa zaujímal predovšetkým o svetelné efekty. S obľubou maľoval tatranskú a podtatranskú prírodu. Venoval sa aj ilustráciám. V r. 1930 mal súbornú výstavu v Kežmarku, v r. 1931 vystavoval v Istanbule. Kolektívne vystavoval v Košiciach v r. 1918 a 1924. Pre drevený nástenný pomník Kežmarčanom – evanjelikom, ktorí padli počas I. svetovej vojny, v novom ev. a. v. kostole namaľoval v r. 1925 obraz vojaka.

Z jeho iniciatívy vznikli široko koncipované výstavy Spišská krajina (Kežmarok, 1928) a Portrétna maľba na Spiši (Kežmarok, 1933). Znovuobjavil, preskúmal a zreštauroval stredoveké maľby v Spišských Dravcoch. Knižne vydal zlatnícke značky v Uhorsku, umelecko-historické pamiatky na Spiši a v Košiciach. V košickom múzeu zhromaždil bohaté zbierky výtvarného umenia. Publikoval početné umelecko-historické články a nekrológy umelcov, vydal odborné monografie: Die Denkmaler der Antoniter in Drautz. Kežmarok 1930; Közlemények a Szépesség multjából. Levoča 1934; Magyarországi ötvösjegyek a középkortól 1867 – ig. Budapešť 1936; A Szepesség újabbkori festöi és szobrászai. Budapešť. 1937; Kassa müemlékei. Budapešť. 1939.

Literatúra:

HORVÁTHOVÁ, M.: Spišskí maliari 19. a prvej polovice 20. storočia. Pamiatky a múzeá 4/2000.

Karpathen-Post, r. 49, č. 48, 11. 2. 1928,

Karpathen- Post, r. 54, č. 28,15. 7. 1933, č. 29, 22. 7. 1933.

SAUČIN, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku. Košice 1964. SBS III. Martin: Matica slovenská 1987.