Štefan Kintzler (Kinczler) sa narodil 11. decembra 1901 v Kežmarku a zomrel 24. februára 1979 v Kežmarku.
Aurelov syn chodil do školy v Kežmarku a Košiciach. Štúdium ukončil maturitou na obchodnej akadémii. Napriek získanému vzdelaniu, podobne ako otec, nastúpil za učňa do jeho dielne a stal sa otcovým prvým pomocníkom. Uvedomujúc si význam výroby hasičských striekačiek sa stal aj aktívnym členom miestneho dobrovoľného hasičského zboru a zúčastňoval sa na hasičských výjazdoch. Po vojne prevzal po otcovi Aurelovi riadenie dielne ako majster odbornej výchovy. Vychovával odborníkov na zámočnícke, kováčske, zlievarenské, sústružnícke a iné kovospracujúce činnosti. Podobne ako otec, tak aj syn bol vysoko uznávaný odborník. Z ich dielne pochádza napr. aj oplotenie hrobového miesta kniežaťa Hohenloheho, oplotenie okolo kostola v Spišskom Štvrtku, ale napr. aj tri druhy elektrických mlynčekov, vyvážaných do celej ČSR.
Štefan pracoval aj ako presbyter miestnej evanjelickej cirkvi, r. 1958 bol jedným z iniciátorov a realizátorov elektrifi kácie pohonu zvonov v novom evanjelickom kostole. Ako dobrovoľník rád sprevádzal po meste turistov v reči nemeckej, maďarskej i slovenskej. Každoročne sa zúčastňoval na vítaní leta pri Jánskych ohňoch a už ako jediný ovládal starú technológiu výroby fakieľ. Po celý rok sa zbieral odpadový materiál z použitých, mastnotou nasiaknutých čistiacich vĺn a textílií použitých pri čistení strojov a upratovaní dielne, tie potom obtáčali okolo drevených tyčí.
Štefan je tiež pochovaný na kežmarskom historickom cintoríne spolu s rodičmi, manželkou Margitou, rodenou Meltzerovou a troma deťmi. V súčasnosti žijú dve jeho dcéry.
Výrobky rodiny Kintzler a časť pracovného zariadenia, ako aj vývesný štít na dome, ktorý bol zbúraný r. 1978, odovzdal Štefan Kintzler Múzeu v Kežmarku.
Literatúra:
Archívne materiály rodiny Kintzler z Kežmarku.