Ing. Ladislav Kiefer sa narodil 14. januára 1912 v Kežmarku a zomrel 23. júna 2003 v Kežmarku

Narodil sa v rodine veľkoobchodníka Felixa Kiefera (? – 1940 Kežmarok), ktorý ako pokračovateľ Alexandra Szopku vlastnil v prvej tretine 20. storočia obchodný dom (potraviny, motorky, sklo, zbrane…) na rohu Starého trhu a dnešnej Ulice Dr. Alexandra.

Ladislav sa na rozdiel od svojich bratov nevenoval obchodovaniu. Po ukončení vysokej školy technického smeru v Nemecku pracoval ako súkromník a v r. 1951 – 1975 ako vedúci stavieb v Okresnom stavebnom podniku v Kežmarku. Jeho životným koníčkom sa stala história. Záujem o dejiny v ňom vzbudil starý otec – amatérsky zberateľ starožitností a prírodnín, podobne aj kežmarskí profesori Heft y a Lipták, s ktorými chodil na archeologické výskumy do okolia Kežmarku, hlavne však na miestny Jeruzalemský vrch. Zapojil sa aj do spolupráce s miestnym múzeom – od roku 1937 tu pôsobil ako odborník pre archeológiu a prírodovedné zbierky, r. 1945 sa stal členom Múzejného výboru pri Mestskom národnom výbore v Kežmarku a bol aj určený za dočasného správcu múzea.

Nebyť neúnavnej aktivity a odborných skúseností, ktoré Ing. Kiefer získaval v spolupráci s takými významnými archeológmi ako Jiří Neustupný či Vojtech Budinský-Krička, mnohé lokality by boli pre súčasníkov neznáme. V r. 1950 – 1951 viedol archeologický výskum na Dreveníku pre Slovenskú archeologickú spoločnosť v Martine. V rokoch 1969 – 1972 viedol záchranné práce pri výstavbe nového sídliska v Kežmarku na Garbiarskej ulici, zamerané na výskum mestskej fortifi – kácie. V priebehu 70. a 80. rokov sledoval lokalitu Jeruzalemský vrch, kde sa v tom období robili rozsiahle stavebné úpravy (výstavba amfi teátra, hotela Štart a lyžiarskych zjazdoviek) a zničili staroveké sídlisko. V spolupráci s mladším kežmarským kolegom Pavlom Wavrekom uskutočnil v rokoch 1985 a 1988 na lokalite Vrbovský lesík menší záchranný výskum sídliska z konca doby rímskej (koniec 4. a zač. 5. stor. n. l.), pričom objavili niekoľko sídliskových objektov, medzi inými i pozostatky hrnčiarskej pece. Obaja našli r. 1987 dávno hľadané základy kežmarského románskeho Kostola sv. Michala i pozostatky pohrebiska.

Napokon v polovici 90. rokov 20. storočia robil Ing. Kiefer „neofi ciálny“ dozor pri oprave miestneho dreveného kostola, kde sa pri odkrytí drevenej doštenej dlažby objavilo niekoľko sto mincí. K týmto nálezom publikoval L. Kiefer články Svedectvo histórie (Panoráma Spiša a Tatier, r. 0, 1992, č. 0 a r. 1, 1993, č. 1) a Kostol vydáva svedectvá (tamže, r. 2, 1994, č. 1). Výsledky svojich výskumov publikoval sám i v spolupráci s inými autormi aj vo viacerých odborných publikáciách.

Kiefer bol čestným členom Spišského dejepisného spolku.

 Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Ing. Ladislav Kiefer – čestný člen SDS – deväťdesiatnik. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. IX. – X. ročník 2001/2002. Levoča 2002.

BARÁTHOVÁ, Nora: Namiesto rozlúčky… (nekrológ za Ing. Ladislavom Kieferom) Kežmarok, r. 11, č. 14, 10. 7. 2003.

AllEscort