František Kazinczy sa narodil 27. októbra 1759 v Simiane v Rumunsku a zomrel 22. augusta 1831 v Széphalome v Maďarsku.

Študoval krátko v Debrecíne, potom sa vrátil domov, kde sa u jedného kežmarského študenta učil latinčinu a nemčinu. Odtiaľ sám odišiel na štúdiá do Kežmarku, kde sa zdržiaval v školskom roku 1768/1769. Býval v dome na Hlavnom námestí č. 78. Právo, teológiu a fi lozofi u skončil v Šarišskom Potoku. Pôsobil na viacerých vyšších miestach v štátnych službách. Ako košický školský inšpektor navštívil Spiš v r. 1787 – 1789, 1794 a 1806. Propagoval osvietenecké myšlienky, r. 1794 sa dokonca zapojil do hnutia uhorských jakobínov, za čo bol väznený v brnenskom väzení Špilberk. Do štátnych služieb sa už vrátiť nemohol. Venoval sa literatúre – písal poéziu i prózu, v Košiciach založil maďarskú literárnu spoločnosť. Viaceré knihy poslal aj kežmarskej Literárnej spoločnosti, ktorú viedol profesor lýcea Ján Genersich. Ako znalec jazykovedy sa Kazinczy stal reformátorom maďarského jazyka. Prekladal z viacerých svetových jazykov. Bol členom Uhorskej akadémie vied. Pamätná tabuľa na dome, v ktorom v Kežmarku počas svojich štúdií býval, bola Kazinczymu odhalená 27. októbra 1899. Pravdepodobne po I. svetovej vojne bola rozbitá (tabuľa v jeho väzenskej cele, odhalená r. 1927, prežila dodnes…). Literatúra: Enthüllungsfeier der Kazinczy=Gedenktafel. Karpathen- Post, r. 19 (správne 20), č. 44, 2. 11. 1899. KAZINCZY, Gabriel maďarský spisovateľ – študoval v Kežmarku (18. júl 1818 Bracovce – 18. apríl 1864 Bánfalva v Maďarsku, pochovaný v rodisku)

Pochádzal zo statkárskej rodiny. V školskom roku 1828/29 sa zapísal do matriky kežmarského lýcea ako syntax veteranus, v ďalšom školskom roku prešiel na prešovské kolégium, v r. 1832 – 1835 dokončil gymnaziálne štúdiá na kolégiu v Šarišskom Potoku. V Pešti študoval právo a advokátske skúšky urobil koncom roku 1838. • Hoci sa staral o svoje majetky, zapájal sa do kultúrneho života hlavne v Pešti. Už ako trinásťročný povedal svojmu strýkovi Františkovi Kazinczymu, že chce byť spisovateľom, čo sa mu aj splnilo. Písal básne, prózu, drámu. Prekladal z nemčiny a francúzštiny. Zapájal sa aj do politického života krajiny – v r. 1848 a 1861 bol poslancom uhorského snemu.

 

Literatúra:

A Magyar irodalom története III. Budapest 1965. SBS III. Martin: Matica slovenská 1989, s. 56.

 

 

AllEscort