Ján Janečko sa narodil 1. februára 1879 v Klčove a zomrel 7. júna 1957 v Spišskej Kapitule a pochovaný je v Klčove.

Ján Janečko patrí medzi významné osobnosti kultúrno-spoločenského života v Kežmarku v prvej polovici 20. storočia. Ako administrátor a farár pôsobil v Kežmarku 41 rokov, teda patrí tu medzi najdlhšie účinkujúcich kňazov.

Narodil sa v Klčove, malej dedinke blízko Levoče. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1901. Pôsobil ako kaplán najprv v Podvlku na Orave, potom v Zázrivej, od roku 1903 v Bobrovci a od roku 1904 v Spišskej Belej. Do Kežmarku prišiel v roku 1906, kaplánom bol pri dekanovi Františkovi Laufi kovi. Od roku 1907 bol menovaný za administrátora v Slovenskej Vsi. V roku 1908 bol opäť kaplánom v Kežmarku, od roku 1909 sa stal tunajším administrátorom a v roku 1911 farárom. V roku 1927 sa stal čestným kanonikom.

Okrem poslania duchovného pastiera sa staral aj o pozdvihnutie kultúrnej a náboženskej úrovne mládeže i veriacich. Ján Janečko patril k dlhoročným predsedom Katolíckeho čítacieho kruhu, ktorý vznikol v roku 1900 zásluhou Michaela Palenčára. Vďaka ich iniciatíve sa 8. novembra 1925 slávnostne otvorila rozšírená budova Katolíckeho kruhu na Starom trhu, kde pribudlo aj javisko a veľká sála. Spolok organizoval rôzne predstavenia i s náboženskou tematikou. Pri Katolíckom kruhu v tom čase účinkoval aj spevácky zbor a sláčikový orchester. Kanonik Janečko viedol taktiež Katolícke čitárne a Katolícke ženské jednoty.

Počas pôsobenia v Kežmarku inicioval opravu Kostola sv. Kríža. V r. 1911 dal zhotoviť oltár sv. Anny a oltár korunovania Panny Márie. V roku 1912 boli z jeho iniciatívy vyhotovené a inštalované farebné vitráže vo svätyni (vitráže za oltárom vyhotovili v dielni Gedeona Waltherra z Budapešti a bočné vitráže sú z dielne bratislavského vitrážistu Emila Woidiga). Jednu z vitráží kanonik sám financoval a daroval chrámu (je na nej uvedené jeho meno). Zakúpil tiež súbor mosadzných neogotických svietnikov. Snahy o „skrášlenie“ interiéru kostola vyvrcholili v roku 1933, keď bola svätyňa vymaľovaná neogotickou ornamentálnou a fi – gurálnou maľbou maliarom Júliusom Ádámom. To vyvolalo nesúhlas domácich aj zahraničných umeleckých historikov a tieto maľby mali byť preto odstránené, čo sa však nestalo. V roku 1939 dal opraviť exteriér, zvetrané kamenné pieskovcové články boli nahradené travertínom, v roku 1944 obnovil lode kostola.

V rokoch 1921 – 1922 inicioval opravu kostola v Malom Slavkove, vtedy bol chrám vymaľovaný figurálnou maľbou maliarom Ádámom. V rokoch 1921 – 1923 zorganizoval zbierku na kúpu organu, ktorý postavil bratislavský organár Schónhoff er. Nástroj mal 47 registrov, ale bol nekvalitný, preto ho o 2 roky nahradil nový nástroj firmy Rieger Krnov opus 2213. Pri príležitosti 450. výročia rozšírenia Kostola sv. Kríža napísal v roku 1937 profesor teológie v Spišskej Kapitule Dr. Jozef Špirko (ktorý v rokoch 1920 – 1926 pôsobil ako Janečkov kaplán v Kežmarku) publikáciu s názvom Kostol sv. Kríža v Kežmarku, ktorú vydal Ján Janečko. V publikácii Špirko spomína aj Janečkov podiel na záchrane a oprave pamiatok tunajšieho chrámu (napr. uvádza, že Janečko zachránil gotický reliéf korunovania Panny Márie, ktorý sa stal súčasťou rovnomenného oltára, píše tiež o tom, že kanonik dal menej porušené epitafy popredných občanov z lodnej podlahy uložiť do kostolných stien).

Zo spoločenského hľadiska Ján Janečko patril k členom Kresťansko-národnej strany, verejne však nepolitizoval. V novembri 1934 ho zvolili za člena kultúrnej komisie pri Obecnej rade mesta Kežmarok spolu s kežmarským rímskokatolíckom kňazom Júliusom Šuňavcom. Ako predseda pôsobil aj v Hospodárskom spolku (1921 – 1936), z vedúcej funkcie v roku 1936 odstúpil. Počas svojho života pomáhal aj rodnej dedine Klčov pri opravách tamojšieho kostola, v roku 1931 dal pre chrám uliať zvon.

Ján Janečko prežil štyri režimy a pôsobil v mnohonárodnostnom prostredí. Veľkou výhodou bolo, že ovládal slovenský, maďarský, nemecký i latin• 142 ský jazyk. Tento kňaz bol významnou osobnosťou svojej doby.

Dňa 1. júla 1951 mal so svojimi veriacimi oslavovať jubileum – 50. výročie kňazskej vysviacky. Zlatý ornát, ktorý dostal ako dar, si však nikdy neobliekol. Príslušníci štátnej bezpečnosti vtrhli na faru a správcu miestnej rímskokatolíckej cirkvi odvliekli. Ján Janečko sa do Kežmarku nikdy viac nevrátil. Zomrel v Spišskej Kapitule, pochovaný bol na cintoríne v Klčove.

 

Literatúra:

GERGELY, J., O. – WURM, K.: Historické organy na Slovensku. Bratislava: Opus 1982.

GROCHOLA, Jaroslav: Dejiny kostola. In: internetová stránka farnosti: www.fara-kezmarok.sk. Jak: Dňa 1. júla… In: Cesta, 2001, r. 7, č. 7 – 8, s. 68.

Karpathen-Post, r. 46, č. 46, 14. 11. 1925

Kolektív: Dejiny Klčova. Levoča 2008.

VÍZNEROVÁ, Jana. Kňazi pôsobiaci v Kežmarku v 20. storočí. In: Cesta, r. 6, č. 5, 2000, s. 41.

ZMÁTLO, Peter: Kultúrny a spoločenský život na Spiši v medzivojnovom období. Bratislava: Chronos 2005, s. 42, 458, 481.

Archív rímskokatolíckeho farského úradu Kežmarok. ŠA Le – pob. Poprad,

Okresný úrad Kežmarok, kartón 3, 903/1930, prez., Kataster spolkov IV, inv. č.6, Kežmarský hospodársky spolok 1921 – 1944 (bez spis. č.)

 

 

AllEscort