Sorting by

×

Matej Jančo sa narodil 28. februára 1896 v Smrečanoch a zomrel 25. októbra 1915 v Doberdo v Taliansku.

Študoval v r. 1908 – 1911 v Banskej Bystrici, kde založil tajný spolok Bratia. Spolok mal demokratický a pokrokový program, neskôr ho premenovali na Sokol a napokon na Mor ho! Viacerí Morhisti – Matej Jančo, Ján Uhrík i Miloš Mičík prešli r. 1912 na kežmarské gymnázium. Schádzali sa v dome Kežmarčana Gabonu na Starom trhu č. 39. Chodil k nim aj žiak tunajšej obchodnej školy Ferdinand Čatloš.

Študenti sa rozhodli vydávať aj vlastný časopis, redigovaním poverili Mateja Janča – tajomníka spolku, ktorý prostredníctvom svojho strýka Adama Janča v New Yorku získal od Slovenskej ligy v USA finančnú pomoc, aby získal prístroj potrebný na rozmnožovanie časopisu. Začiatkom októbra 1912 vyšlo prvé číslo Púčkov. Články i básne neboli o láske, ale boli buričské, povzbudzovali slovenský národ do odporu proti maďarizácii, niet divu, že staršia slovenská inteligencia, ktorej časopis zaslali, mládež varovala – avšak bezvýsledne.

Jančo písal aj o situácii v Kežmarku, kde je každý, kto prehovorí na ulici po slovensky, panslávom, napísal to aj do Ameriky strýkovi a jeho články uverejňoval Slovenský hlásnik, ktorý vydávala Slovenská liga. Dokonca tam napísal aj o odrodilcovi profesorovi Dr. Samuelovi Bancíkovi, ktorý sa hlásil za veľkého Maďara, hoci jeho otec bol slovenský farár! S Bancíkom sa Jančo neraz pochytil aj na vyučovaní dejepisu, keď ten neraz hanobil slovenský národ a nazval ho nevedno prečo buričským. Jančo sa dokonca vyhrážal, že profesora zastrelí – mal revolver. Kamaráti ho však odzbrojili a revolver hodili do rieky Poprad.

Bancík tušil, že Jančo niečo robí, neraz urobil prehliadku jeho bývania, ale nič nenašiel. Pohroma však prišla paradoxne – z Ameriky. V januári 1913 napísal do lýcea nejaký Pavel Kadlečík (uvádza sa aj Karol Kodlečík) a poslal výstrižok zo Slovenského hlásnika s článkom Janča. Na lýceu začalo vyšetrovanie a tentoraz bol profesor Bancík úspešnejší. Zachytil Jančov kufor, kde mal všetky materiály, aj časopisy. Celkovo vyšli 4 čísla Púčkov. Kufor chcel študent práve odoslať, aby u neho nenašli kompromitujúci materiál, ale zrejme už bol sledovaný.

Po dlhých vyšetrovaniach na jar 1913 boli z lýcea vylúčení – Uhrík, Mičík, Jančo – ten zo všetkých škôl v Uhorsku a z obchodnej školy Čatloš. Dôvody vylúčenia: „za prečin proti zákonom školy (časopisy sa nesmeli tajne vydávať, ani tajné spoločnosti organizovať), protištátne a protivlastenecké machinácie, panslávske idey a účasť v poburovaní proti národnosti.“ Ďalší piati študenti boli pokarhaní – medzi nimi dokonca aj jeden Maďar menom Bíró, ktorý býval s Jančom a sympatizoval s ním.

Jančo sa vybral na štúdiá do Hradca Králové na obchodnú akadémiu, pokračoval vo vydávaní časopisu, ale aj odtiaľ ho maďarské policajné orgány deportovali do Uhorska a uväznili. Mičík a Uhrík šli na gymnázium do Nového Sadu, kde im Srbi umožnili študovať ďalej. Po vypuknutí I. svetovej vojny študenti narukovali. Jančo a Uhrík padli v bojoch. Jančo bol údajne zastrelený zozadu maďarskou guľkou. Profesor Bancík hneď po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku I. ČSR sa stal tým najuvedomelejším Slovákom. Stal sa predsedom Slovenskej národnej rady v Kežmarku a dokonca začal na gymnáziu vyučovať slovenčinu.

V r. 2007 bola na dome, kde sa schádzali kežmarskí Morhisti, odhalená pamätná tabuľa.

 

Literatúra:

JANČO, Ľudovít: Tajný spolok „Mor ho!“ Martin: Matica slovenská 2004.